Nchịkọta na Ntinye nke Ndị Ọrụ Ụgbọ Mmiri, 1996

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Nchịkọta na Ntinye nke Ndị Ọrụ Ụgbọ Mmiri, 1996
International Labour Organization Convention
aha mkpirisiC179 Dezie
oge omelu1996 Dezie
kọwara na URLhttp://www.ilo.org/dyn/normlex/fr/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100_ILO_CODE:C179 Dezie

Mbanye na ntinye nke ndị ọrụ ụgbọ mmiri, 1996 bụ Mgbakọ Òtù Na-ahụ Maka Ndị Ọrụ Ụbọchị Mba Nile .

E hiwere ya na 1996, jiri okwu mmalite na-ekwu:

  

Nkwenye[dezie | dezie ebe o si]

N'ime afọ 2022, steeti iri kwadoro mgbakọ ahụ. Agbanyeghị, mmadụ niile mechara katọọ ya.

Mbanye na ntinye nke Mgbakọ ndị na-anya ụgbọ mmiri na COVID-19[dezie | dezie ebe o si]

Òtù Na-ahụ Maka Ndị Ọrụ Mba Nile (ILO), na-eburu n'uche na mbanye na nke ndị ọrụ ụgbọ mmiri, gosiri oku ka mmegide mee ihe ike ike maka ndị ọrụ ụgbọ mmiri na ime ihe iji obi ụtọ ihe. ize ndụ nke ọrịa COVID-19 . Memorandum ILO nwetara ichikota International Maritime Organisation (IMO) na World Health Organisation (WHO) mmeri iji jide mgbasa nke COVID- 19. [1]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]