Ndị na-emegide FARC

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

[1]Ndị ịhụnanya ndị FARC ( Spanish : Disidencias de las Farc ), ịdị ka Carlos Patiño Front, [1] bụ otu, bụbu nke Revolutionary Armed Forces of Colombia (FARC), bụ ndị amị gbọ ogwe aka ha mgbe udo Colombia nche  .  Usoro nsogbu na 2016, ma ọ bụ ndị ọhụrụghachi ọgba aghara ha ma emesịa.  [2] N'afọ 2018, ndị aghandọrọ ahụ ruru ihe dị ka 2,000, [3] [4] ruo 2,500, ndị agha na-ebu agha na ọnụ ọgụgụ ndị agha agha na-ama na-akwado ha.  Ndị mgbagha FARC abụrụla "isi ndị na-bụrụ elu" maka ndị agha Colombia, n'ihi na ha ga-alụso ha ogụ, ndị agha akwụkwọ onwe (EPL), National Liberation Army (ELN), na Clan del Golfo n'otu  oge ahụ

Ndị mgbagha FARC bụ ndị kpatara ọtụtụ mwakpo wakporo ndị agha Colombia. [2] [3] [4] Ekwenyere na ndị agha a na-etinye aka na mmepụta na ire cocaine. [5] Na June 2020, ekpughere na ọnụnọ nke ndị FARC dissidents na ugwu Antioquia kpalitere ọgụ ozugbo na Clan del Golfo nke a maara dị ka Operation Mil . [6]

Nhazi[dezie | dezie ebe o si]

Ọchịchị na otu[dezie | dezie ebe o si]

[7]Ndị isi FARC bụ ndị isi ọkwa etiti dịka utu aha Gentil Duarte, alias Euclides Mora, alias Jhon 40, alias Giovanny Chuspas na utu aha Julián Chollo.  Ndị otu a agbaala mbọ ị nwetara ndị bi na Putumayo Province dị na Colombia ka ha wepụta pụta ha.  [1] N'October 15, 2020, Onye isi ala Colombia Iván Duque sere na onye otu ndị FARC ajụ ajụjụ nke aha ya bụ "Cabuyo" mara bụ onye isi ugbu a nke ndị FARC.

Ebe[dezie | dezie ebe o si]

Ndị edemede jụrụ nke FARC 1st Front dị na mbara ala ọmụmụ nke Colombia.  Jhon 40 na onye mgbandọrọ ha 43rd Front kwagara na steeti Amazonas nke ike Venezuela ebe ha nwere ike iso ndị otu Colombia ọrụ ọrụ.  Venezuela abụrụla izizi maka ọtụtụ ndị na-adịghị FARC.  Ndị aghandọrọ ndị ọzọ zoro n'ugwu ndị dị n'ebe ugwu Medellín .  [1] Na 2018, a kọrọ na Cabuyo dabere na ugwu nke Antioquia .[8]

Otu ndị a emeberela ụdị ọnọdụ n'ime ime obodo dara ogbenye nke na-egosi na enweghị steeti ha na-achị. Ha na-achịkwa esemokwu dị iche iche, dị ka ịgba alụkwaghịm na izu ohi, na-ahazi ọrụ ọha, na ịtụ ụtụ isi n'ihe omume akụ̀ na ụba. A machibidoro ịgba akwụna, ịgba chaa chaa na iji ọgwụ eme ihe. Ụfọdụ n'ime ndị bi na-ele ọnụnọ a anya nke ọma: "FARC na-arụ ọrụ dị mma, n'ihi na mpaghara ndị a dị mma. Gọọmenti na-eleda ha anya, ma n'ime obodo a, ị nwere ike ịlana na ego n'akpa gị, ọ na-adị mgbe niile mgbe Ị na-eteta n'akụkụ ndị ọzọ, ị ga-eteta n'enweghị ọbụna uwe gị." [9]

Ebumnuche na echiche[dezie | dezie ebe o si]

[10]N'agbanyeghị na-azọrọ na ha ka na-agba ọsọ echiche nke Leftist nke FARC, ọtụtụ ndị na-agbagha agbagha na- akpali akpali na mgba ha na-aga n'ihu mgbidi site na isi ike na-enye n'ime ọha mmadụ.  ,dị ichebe onwe ha n'aka òtù ndị agha ma ọ bụ mpụ ndị ọzọ, na njikọ mpụ.  Otu dị iche iche ga-abụ dị iche nke dị n'etiti òtù dị iche iche iche ọgwụ, na-akpa ụfọdụ na ịlụso ndị ọzọ ogbo.

Ihe omume[dezie | dezie ebe o si]

[11]Na 15 Julaị 2018, ọgụ Colombia na Peruvian weputara ndị agha a na-akpọ Operation Armagedon iji lụso ndị FARC ogụ.  Peru nyere ọnọdụ ụbọchị 60 na Putumayo Province, mpaghara dị n'ókè Colombia na Ecuador.  N'ụbọchị mbụ, ejidere ihe ụmụaka 50 na ọrụ ahụ, nke ọtụtụ bụ ụmụ amaala Colombia, ebe a kwapụrụ ụlọ ọrụ cocaine anọ

Na 28 Julaị 2019, n'oge XXV São Paulo Forum na Caracas, Nicolás Maduro na ndị isi FARC-EP dissidents Iván Márquez na Jesús Santrich bụ "anabatara" na Venezuela na na São Paulo Forum na ọnọdụ na ha tọgbọrọ ogwe aka ha ha. [12]

Na 26 June 2020, Clan del Golfo na ndị FARC ekwenyeghi na ha nọ na ọgụ ọgụ ozugbo na ugwu Antioquia nke a maara dị ka Operation Mil. [6] Clan del Golfo, nke zipụrụ 1,000 n'ime ndị ọrụ ya site na Urabá, ndịda Cordoba na Chocó, na-atụ anya iwepu nkwenye FARC na ugwu Antioquia ma weghara obodo niile nke Ituango. [6]

Na 21 Ma ọchịchị 2021, ndị agha mba Bolivarian nke Venezuela malitere ọrụ agha buru ibu ndị na-adịghị FARC na Apure, Venezuela.  Ọgụ Apure 2021 ebutela nnukwu mgbapụ nke ihe ndị metụtara 5,000 na Colombia[13]

Na 25 Mee 2022, ndị ọrụ ọgụgụ isi Colombia na Venezuelan kwadoro ọnwụ nke Miguel Botache Santillana, nke a na-akpọ Gentil Duarte, onye isi ndị isi nke ndị mgbagha FARC. [14]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ọgba aghara 2021
  • Ndị Republican Irish na-akpaghasị

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Cali. Disidencias de las Farc, un 'blanco' cada vez más grande para las Fuerzas Armadas.
  2. Un ataque perpetrado por disidentes de las FARC dejó a 6 policías heridos en Colombia.
  3. Policía murió en ataque atribuido a disidencia de FARC en Meta - Noticias Caracol (25 February 2018).
  4. Dos policías muertos en ataque donde opera disidencia de las FARC (4 March 2018).
  5. "La historia de 'Gentil Duarte', el disidente de las Farc más buscado del país", El Espectador, 2 April 2018. Retrieved on 23 June 2022.
  6. 6.0 6.1 6.2 Disidencias despliegan "comando antiparamilitar" en el norte de Antioquia (27 June 2020). Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "farcclanwar" defined multiple times with different content
  7. Castillo. "Duque asks commanders of the Public Force to capture or kill alias Otoniel", RCN Radio, October 15, 2020. Retrieved on October 16, 2020.
  8. Alsema. "Who are leading the FARC dissident groups and where", Colombia Reports, March 3, 2018. Retrieved on October 16, 2020.
  9. Cuffe (30 January 2023). Coca y sangre: la represión oculta del Ejército colombiano (es-CO). El País América Colombia.
  10. Nicholas Casey. "Colombia Struck a Peace Deal With Guerrillas — but Many Return to Arms", The New York Times, 18 September 2018. Retrieved on 18 September 2018.
  11. "Peru arrests more than 50 in anti-drug bust at Colombian border", Reuters, 16 July 2018. Retrieved on 18 July 2018.
  12. Maduro dice que Iván Márquez y Jesús Santrich "son bienvenidos" a Venezuela (es). La Vanguardia (2019-07-28). Retrieved on 2021-04-04.
  13. Turkewitz. "5,000 Flee as Venezuela Launches Largest Military Campaign in Decades", The New York Times, 2 April 2021.
  14. Alias 'Gentil Duarte' habría muerto víctima de un atentado en Venezuela (es). Caracol Radio (25 May 2022).