Nebiha Gueddana

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nebiha Gueddana
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịFrench protectorate of Tunisia, Tunisia Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Jenụwarị 1949 Dezie
Ebe ọmụmụTunis Dezie
Ọrụ ọ na-arụphysician, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịConstitutional Democratic Rally Dezie

'Nabiha Gueddana' ma ọ bụ Nabiha Gueddina, aha nwa agbọghọ Ben Aissa, amụrụ na Jenụwarị 26, 1949, bụ dọkịta na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Tunisia. O nwere ọtụtụ ọkwa dị elu na mba na mba ụwa.

Nebiha Gueddana
Born
Nebiha Ben Aissa
NationalityTunisia
OccupationPhysician and politician

Ọrụ sayensị[dezie | dezie ebe o si]

Nébiha Gueddana holds a DiplomaÀtụ:When in the field of paediatrics from the University René Descartes of the Academy of Paris. She is Professor of medicine specialised in preventive and social paediatrics at the medical school in Tunis and she holds a diploma in statistics applied to medicine, with epidemiology as a minor, from the Centre of Statistics applied to medicine and biology at the University of Paris VI.[1] She held the position of junior lecturer in a teaching hospital and head of department in Tunis Children's Hospital and taught courses at the medical school of Tunis.

Onye na-eje ozi n'ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

[2] họpụtara ya, n'otu n'otu, osote minista na-ahụ maka mmekọrịta mmadụ na ibe ya, ụmụ nwanyị na ezinụlọ site na 1989 ruo 1993, na onye isi oche nke Commission for the Equality of Opportunities and Law Enforcement (1997-2000) na onye otu Women and Family High Council, o meela aha maka onwe ya site na ọrụ idu ndú na ịkwalite ikike ụmụ nwanyị: okike, inye ụmụ nwanyị ikike, itinye aka na mkpebi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na itinye aka na akụ na ụba na njikọta nke echiche okike na atụmatụ mmepe.

[2] nọ n'ọkwa osote minista na-ahụ maka mmekọrịta ọha na eze, mgbe ahụ osote minisita na-ahụ Maka ụmụ nwanyị na ezinụlọ site na 1989 ruo 1993. [1] N'oge ọ nọ n'ọkwa, o mere mgbanwe siri ike maka abamuru ụmụ nwanyị na ọganihu mmekọrịta mmadụ na ibe ya na Tunisia. O guzobere ụlọ ọrụ na-ahụ maka mmejuputa iwu mba n'ọtụtụ ngalaba:

  • Kọmitii mba "Ndị inyom na mmepe;"
  • Ngalaba na-ahụ maka nlekota njikọta nke Women in Development projects;
  • Ngalaba na-ahụ maka ịtụle mmetụta nke ọrụ akụ na ụba na ọnọdụ ụmụ nwanyị;
  • The Centre for Research, Studies, Documentation and Information on Women (CREDIF);
  • Ndị inyom na Kansụl Ukwu Ezinụlọ;
  • Kọmitii maka Ịha nhata nke Ohere na Mmetụta Iwu;

O nyere aka n'ịnakwere usoro iwu ọhụrụ maka abamuru nke ụmụ nwanyị dị ka ijikọ ikike nke nlekọta nne, Iwu metụtara mba nke na-enye ndị nne Tunisia lụrụ ndị di na-abụghị ndị Tunisia ohere inye ụmụ ha mba Tunisia, na iwu metụtara iyi egwu mmekọahụ. Ọ malitekwara ego nke na-ekwe nkwa ịkwụ ụgwọ alimony (nlekọta ego) maka ụmụ nwanyị gbara alụkwaghịm na ọtụtụ mmemme maka abamuru ụmụ nwanyị:

  • Atụmatụ mba nke na-achọ ịkwalite ụmụ nwanyị ime obodo;
  • Ihe omume na-achọ igbochi ịda ogbenye, nchụpụ na amaghị akwụkwọ.
  • Ihe omume mgbochi nke na-achọ ijikọ ndị ntorobịa nọ na nsogbu na ndị nne na-alụbeghị di.
  • Atụmatụ otu narị nke na-ebute ọhụụ zuru ụwa ọnụ na usoro maka ịkwalite ụmụ nwanyị.

[2]'afọ 1994, o nyere aka guzobe Population and Development South-South Partnership na-ejikọta mba 24 nke Eshia, Africa na Latin America. Ọ bụ onye isi oche mbụ nke mmekọrịta ahụ ma ugbu a ọ bụ onye isi ala nsọpụrụ ya na onye otu kọmitii ya na-arụsi ọrụ ike. [3] na-ahụ maka ọtụtụ ọrụ maka abamuru ụmụ nwanyị n'Africa na mpaghara Arab dum. [1]

N'ihi mgbalị ya, Tunis nwere isi ụlọ ọrụ nke Centre of Arab Women for Training and Research. Ọ bụ onye isi oche mbụ na onye guzobere mmekọrịta South-South, njikọ aka nke e guzobere n'oge Nzukọ Mba Nile na Population na Development nke e mere na Cairo na 1994. Ọ bụ onye isi oche nsọpụrụ nke mmekọrịta ahụ ugbu a na onye otu kọmitii ya na-arụsi ọrụ ike.

Ụlọ Ọrụ Na-ahụ Maka Ezinụlọ na Ndị Mmadụ[dezie | dezie ebe o si]

[3]'afọ 1994, a họpụtara ya dị ka onye isi nke Family and Population National Board, ụlọ ọrụ gọọmentị nke na-ewe ndị ọrụ 1600 n'ọrụ ma na-ahụ maka iwu ezinụlọ na nke ndị mmadụ na mba niile site na mpaghara mpaghara mpaghara 24. [2] Ọ rụzuru ntụgharị nke Board site na ụlọ ọrụ agụmakwụkwọ na-aga nke ọma na Atụmatụ ezinụlọ gaa na ezigbo ụlọ ọrụ nke mmejuputa mmemme na mmejupụtara na mpaghara ndị a:

Òtù NGO[dezie | dezie ebe o si]

Ọ na-etinye aka na ọtụtụ njikọ ma amaara ya maka nkwado ya na-adịghị ada ada ada maka NGO. Ọ gbara ume ma kwado ịmepụta NGO site n'aka ụmụ nwanyị na maka ụmụ nwanyị. Dị ka onye otu Board of Directors nke ENDA, inter-Arab, otu NGO mba ụwa na-arụ ọrụ n'ọhịa nke micro-credits, ọ gbasiri mbọ ike ma nwee ihe ịga nke ọma na njikọta akụ na ụba nke ụmụ nwanyị 100,000 na Tunisia. Maka ndị ọzọ so na Board of Directors, Nébiha Gueddana na-anọchite anya "Social Conscience" nke NGO. O nweela ihe ịga nke ọma n'ịkwado itinye NGO dị ka ndị mmekọ a na-apụghị izere ezere na South-South collaboration.

Mba ụwa[dezie | dezie ebe o si]

Nébiha Gueddana nwere ikike siri ike nke nkwado na ịhazi ego na ndị na-eme mkpebi. Ọ na-etinye ihe niile achọrọ maka iji ihe onwunwe mee ihe nke ọma na-eme ka ihe ngosi arụmọrụ dị elu. Ọ na-arụsi ọrụ ike na òtù UN, ọ na-eweta nka ya na mmejuputa ebumnuche nke Nzukọ Beijing, nke Nzukọ Cairo na mgbakwunye na ebumnuche ya na atụmatụ na ebumnucha nke mgbakọ ahụ maka iwepụ ụdị ịkpa ókè niile megide ụmụ nwanyị (CEDAW).

  • E nyere aha nke Collaborating Centre" nke WHO n'ọhịa nke ndị mmadụ; okike na ahụike ọmụmụ na 2009 na Research and Training International Centre nke Family and Population National Board.
  • N'oge ọ bụ onye isi ala, e kenyere South-South Partnership ọnọdụ nke onye na-ekiri ihe na-adịgide adịgide na Nzukọ Ezumezu nke Mba Ndị Dị n'Otu
  • South-South Cooperation bụ akụkụ dị mkpa nke usoro ihe omume nke Nzukọ Ezumezu nke UNFPA.
  • ONGs na-etinye aka dị ka ndị mmekọ a na-apụghị ikewapụ iche na mmekorita ndịda na ndịda.
  • Ọrụ ahụ na ngalaba nke nne na ahụike ụmụaka nke Nébiha Gueddana malitere na Kollo, Niger ka ụlọ akụ ụwa kwuru dị ka "ụzọ a ga-eso" maka mba ndị ọzọ.

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

Nebiha Gueddana bụ onye edemede na onye edemede nke ọtụtụ akwụkwọ na isiokwu sayensị na isiokwu nke ahụike ụmụ nwanyị, ikike ụmụ nwanyị na mmepe mmadụ. Anyị nwere ike ịkọwa ụfọdụ n'ime akwụkwọ ndị a:

  • Nwa okorobịa Tunisia ahụ nọ n'afọ iri na ụma Ahụike na gburugburu ebe obibi, Social and Preventive Pediatrics Unit of the children Hospital in Tunis, 1987 (akwụkwọ ahụ meriri ihe nrite nke Children International Centre nyere na Paris).
  • Otu nwatakịrị na abụọ Tunisia, Ministry of Public Health, 1989. (Akwụkwọ ahụ meriri ihe nrite nke Maghrebi Association of Medicine nyere)
  • Ọnọdụ ụmụ nwanyị Tunisia n'ala Alakụba na Tunisia, ebe ndị mmadụ nọ n'ụwa na-aga. Paris: Le Quotidien du Médecin (1994): peeji nke 144.151.  
  • Nchịkwa nke ịmụ nwa na nnwere onwe ga-agbanwe usoro ezinụlọ, 9th ed. Mbipụta nke 9. nke North-South Media. Paris: Institut universitaires d'études du développement, 1994, peeji nke 81-87.  
  • Iwu na mmemme nke ndị mmadụ: ihe na-ekpebi na nsonaazụ na mba asatọ na-emepe emepe, London: Centre for Population Studies, Health Policy Unit, London School, 1996.
  • Nkwekọrịta ndịda na ndịda na Francophonie, In population na Francophone. (Nchịkọta ndị omeiwu nke Francophone na iwu ndị mmadụ na enyemaka mba ụwa-, General Assembly,) Paris: John Libbey Eurotext, 1997, peeji nke 274-282. 
  • Nnyocha nke mgbasa nke MST n'etiti ụmụ nwanyị dị ime na Tunisia na nkwenye nke algọridim ahụike nke WHO chepụtara maka nlekọta nke MST, na mgbochi ime, ịmụ nwa, mmekọahụ. Elsevier SAS, 1999, peeji nke 85-90. 
  • Ahụmahụ nke usoro atụmatụ ezinụlọ nke Tunisia (1956-1966) na Population na mmepe na Tunisia, metamorphosis. Tunis: Cérès Editions, 2001, peeji nke 203-232.  
  • Nkwalite nke ndị ọrụ nwanyị na Tunisia, ntọala nke mmepe na-adịgide adịgide, Tunis, ONFP, 2002.
  • Ahụmahụ nke ụmụ nwanyị lụrụ di na ndị na-alụbeghị di na Tunis, na Contraception, Tunis, 2004, peeji nke 6963-9.  
  • Usoro ịlụso ịda ogbenye ọgụ na Tunisia, Tunis, ONFP, 2006.
  • Ọrịa kansa ara na Tunisia, La Tunisie Médicale. 87.7 (2009): peeji nke 415-490.

Nébiha Gueddana elekọtawo nyocha na ọmụmụ ọrịa na-efe efe na ngalaba ahụike ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa. O meela ọtụtụ nnyocha gbasara mmekọrịta mmadụ na ibe ya:

  • Nnyocha mba banyere ime ihe ike megide ụmụ nwanyị na Tunisia, 2009-2010.
  • Nnyocha nkatọ na nyocha nke akwụkwọ akụkọ banyere ime ihe ike megide ụmụ nwanyị, 2008.
  • Nnyocha mba / nyocha banyere ahụike nne na nwa, MICS3, 2006.
  • Nnyocha / nyocha nke PAPFAM- n'ime nyocha miri emi nke nsonaazụ na mgbanwe n'ime ezinụlọ ndị Tunisia na ọkwa mmekọrịta mmadụ na ibe ya na ahụike, 2004 -2205.
  • Ike nke ndị bi na mpaghara na-eme agadi, 2004.
  • Profaịlụ mmekọrịta ọha na eze nke ụmụ nwanyị na-alụbeghị di na-erite uru site na ịkwụsị ime (mkpu ime), 2003.
  • Nghọta na ibi ndụ na nkwụsị ịhụ nsọ na Tunisia, 2003.
  • Nnyocha banyere "Ihe ọmụma, Àgwà na Omume" n'ọhịa nyocha ọrịa kansa ara, 2003.
  • Mmetụta nke mmemme atụmatụ ezinụlọ nke mba na ngalaba mmekọrịta mmadụ na ibe ya, 2002-2003.
  • Nnyocha nke nyocha nke oke ọrịa kansa ara site na mammography, 2000-2002.
  • Nnyocha / nnyocha banyere osteoporosis n'etiti ụmụ nwanyị karịrị afọ 45, 2002.
  • Nnyocha / nyocha PAPFAM na ahụike ezinụlọ. Okwu ndị ọzọ e mere nchọpụta: oge a, ntorobịa, STD, HIV...2001-20002.
  • Nnyocha PAPCHILD / nyocha banyere ahụike nne na nwatakịrị (otú o si bụrụ ihe a na-ahụkarị na ihe a na'ahụkarị iji gbochie afọ ime, ịgba ọgwụ mgbochi...), 1994.
  • Nnyocha dị iche iche na usoro mgbochi afọ ime na ọmụmụ, WHO, 1980-1990.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Tunisia

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Curtiss (September–October 1993). Women's Rights an Affair of State for Tunisia. Washington Report on Middle East Affairs. Archived from the original on 14 February 2021. Retrieved on 6 April 2021. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "wash" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 Dr. Nabiha Gueddana. United Nation. Archived from the original on 3 July 2019. Retrieved on 6 April 2021. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "UN" defined multiple times with different content
  3. 3.0 3.1 Progress and Challenges to Women's Empowerment: Lessons from Tunisia. Wilson Center. Archived from the original on 15 February 2021. Retrieved on 6 April 2021. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Wilson" defined multiple times with different content