Nhọrọ Aka ekpe

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

The Left Alternative bụ akwụkwọ afọ 2009 nke onye ọkà ihe ọmụma na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Roberto Mangabeira Unger dere. N'ime akwụkwọ ahụ, Unger na-akọwa nsogbu na aka ekpe nke oge a ma na'atụ aro ụzọ isi nweta ihe mgbaru ọsọ ọ kwenyere na ọ ga-abụ isi ihe kpatara ya: uto akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ime ka akụnụba ahịa dị ọkụ, usoro na ya na ụlọ ọrụ ọhụrụ nke na na - na, na a na E bipụtara Left Alternative n'afọ 2006 dị ka What Should the Left Propose?

Nchịkọta[dezie | dezie ebe o si]

Na The Left Alternative, Unger na-akọwa ọnọdụ nke ụwa taa dị ka "ọchịchị aka ike nke enweghị ihe ọzọ": ọnọdụ ebe n'ụwa yiri ka ọ na'enye nhọrọ ole na ole maka iwelite ọtụtụ ndị mmadụ na ndụ nke ịda ogbenye, ịrụsi ọrụ ike, na ileda anya. [1] Ndị na na - na "ịme ka mmadụ bụrụ ihe a na ya na a ga-apụghị izere ezere, naanị ime ka mmetụta nke ụlọ ọrụ ndị dị ugbu a dị n" dị na ụwa dị. Ihe Unger na-atụ aro bụ "ịjụ okwukwe zuru ụwa ọnụ" - usoro echiche gbanyere mkpọrọgwụ na mbọ iji nweta uto akụ na ụba yana nsonye mmadụ, yana nke zuru oke na nke zuru oke iji tinye n'ofe ụwa. Uzo ozo di otua, nke nduhie a na-eme ka uwa nile cheputara n'echiche, ga-akowa uzo uzo di warara nke obodo nile ga-esi na ya gafeta n'uzo isi weputa ihe di iche.

Unger na-ekwu na ndị aka ekpe nke oge a bụ ndị na'enweghị uche, ndị enweghị ihe ọ bụla kwere omume ma ọ bụ ihe na ya siri ike karịa nkwekọrịta neoliberal nke nwetara ikike na mmetụta na mba ndị bara ọgaranya dị n'ebe ọdịda anyanwụ, ma na na ọ ga-efu echiche iji kwado ụdị ọzọ, na ịbawanye ihe ọzọ gafere usoro akụ na ụba nke ndị mmadụ, ịmegharị ihe ọmụma na ime ka ọ dị mkpa, ọ bụrụ ihe nkwalite ọchịchị onye kwuo uche ya ga, ka usoro ọchịchị dị elu ga ga na ụlọ ọrụ ndị ọzọ na ihe dị iche iche na mmekọrịta mmadụ na ibe ya, iji mee ka ihe kwesịrị ime ihe ga ihe niile,

Nkatọ: Journal of Socialist Theory nyochara akwụkwọ ahụ dị ka ndị a: "The Left Alternative na mbụ a na-akpọ What Should the Left Propose? (2005) na'onwe ya dị hiwere onwe ya ka aro maka ndị aka ekpe ịgbanwe ụwa ma na na ndị agha aka ike iji nweta ezigbo ọchịchị onye kwuo uche ya. " [1] Nnyocha ahụ kwubiri na "akwụkwọ a nyere ụfọdụ atụmatụ na - adọrọ mmasị iji gbanwee ụwa. Otú ọ dị, onye edemede ahụ agọnahụghị usoro akụ na ụba na ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị ugbu a kpamkpam mana ọ na-anwa imezigharị, gbanwee ma melite ha. A ga-atụ aro akwụkwọ a maka onye ọ bụla na-ajụ ajụjụ banyere ikike nke ụwa nke isi obodo na ndị nwere okwukwe n'echiche na ụwa ọzọ gafere. "

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ọchịchị onye kwuo uche ya
  • Ntinye aka na akụ na ụba

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Ntụleghachi nke Ihe Ndị Aka ekpe Kwesịrị Ịtụ aro". Nkatọ: Journal of Socialist Theory.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Ntụle nke Left Alternative". Marx na Philosophy Review of Books. E nwetara ya na Jenụwarị 1, 2016.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] "Onye Na-enye Ike". The London Review of Books. Mpịakọta nke 29, Nke 20. peeji nke 5
  • "Ntụleghachi nke Ihe Ndị Aka ekpe Kwesịrị Ịtụ aro". Ndị na-ebipụta ya kwa izu. March 20, 2006. E nwetara ya na Jenụwarị 1, 2016.
  • Unger, Roberto Mangabeira (2009). Nhọrọ Aka ekpe. New York: N'ezie.
  • Unger, Roberto Mangabeira (2006). Gịnị ka ndị aka ekpe kwesịrị ịtụ aro?. New York: N'ezie.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]