Nhọrọ n'etiti oge

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nhọrọ n'etiti oge
obere ụdị nkedecision Dezie
defining formula Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Mathematics Dezie

Nhọrọ nke etiti oge bụ ọmụmụ nke uru ndị mmadụ na-enye ụgwọ abụọ ma ọ bụ karịa n'oge dị iche iche n'oge. Mmekọrịta a na-adịkarị mfe ruo taa na ụbọchị ụfọdụ n'ọdịnihu. John Rae webatara nhọrọ intertemporal na 1834 na "Sociological Theory of Capital". Mgbe e mesịrị, Eugen von Böhm-Bawerk na 1889 na Irving Fisher na 1930 kọwapụtara ihe nlereanya ahụ.

Ụdị ọkụ azụ[dezie | dezie ebe o si]

Echiche nke ihe nlereanya[dezie | dezie ebe o si]

  1. ego ndị ahịa na-enweta na-adịgide adịgide
  2. maximization nke ịba uru
  3. ihe ọ bụla dị n'elu akara enweghị nkọwa
  4. itinye ego bụ ndị na-emepụta ego
  5. ihe onwunwe ọ bụla bụ nke a na-apụghị ịkewaa na enweghị ike ịgbanwe

Dị ka ihe nlereanya a si dị atọ ụdị oriri: gara aga, ugbu a na n'ọdịnihu .

Mkpebi a dabere na map enweghị mmasị na mkpọda na-adịghị mma n'ihi na ọ bụrụ na ọ na-eri ihe taa, ọ pụtara na ọ pụghị iri ya n'ọdịnihu na nke ọzọ.

Ego ha nwetara bụ n'ụdị ọmụrụ nwa. Ọnụ ego ọmụrụ nwa - onu oriri = ezigbo ọmụrụ nwa

gosi

  •  : ọmụrụ nwa
  •  : ego na oge ma ọ bụ ego n'ọdịnihu
  •  : ego na oge ma ọ bụ ego dị ugbu a

Mgbe ahụ oriri kachasị ugbu a bụ:

Oke oriri n'ọdịnihu bụ:

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Nhazi nhọrọ
  • Ozizi mkpebi
  • Ọrụ mbelata
  • Ọnụ ego ịba uru
  • Mmachi mmefu ego nke etiti oge
  • Iwu Keynes-Ramsey
  • Mbelata nwa oge

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]