Njikọ Ụwa Maka Mmụta

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Njikọ Ụwa Maka Mmụta
otu, nonprofit organization
Oge/afọ mmalite2002 Dezie
webụsaịtịhttp://www.globalpartnership.org/, https://www.globalpartnership.org/ Dezie

 

Mmekọrịta zuru ụwa ọnụ maka agụmakwụkwọ (GPE) bụ mmekorita ọtụtụ ndị na-etinye aka na ikpo okwu ego nke na-achọ ịkwalite usoro agụmakwụkwọ na mba ndị ka na-emepe emepe.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Amalitere na 2002, Global Partnership for Education bụ nke amara na mbụ dị ka Education for All – Fast Track Initiative. Ewepụtara ya iji mee ka ọganiru dị n'ihu ruo ebumnuche mmepe nke Millenium nke agụmakwụkwọ praịmarị zuru ụwa ọnụ site na 2015.

Na 2013, Alice P. Albright sonyeere dị ka Chief Executive Officer na Julia Gillard, onye bụbu praịm minista Australia, a họpụtara Onye isi oche nke GPE's Board. [1] Na 2016, Rihanna ghọrọ onye nnọchi anya GPE mbụ nke ụwa. [2]

Ndị nkatọ achọpụtala na enwere mbelata ego na GPE, nke a na-ebufe ọtụtụ n'ime ya site na World Bank ma ọ bụ UNICEF tupu erute onye nnata ya. Agbanyeghị, nkwụghachi ụgwọ a ga-edozirịrị megide usoro ọchịchị onye kwuo uche ya na nke gụnyere ya. [3]

Data emetụtara[dezie | dezie ebe o si]

Kemgbe 2002, enwere nde 77 ọzọ ụmụaka nọ n'ụlọ akwụkwọ na mba ndị mmekọ GPE na US $ 5.3 ijeri onyinye ka ekenyela kemgbe 2003, gụnyere ijeri US $ 2.4 na mba ndị mmekọ na-emetụta adịghị ike na esemokwu. [4]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

amara na mbụ dị ka Education for All – Fast Track Initiative. Ewepụtara ya iji mee ka ọganiru

  1. Timeline (en). www.globalpartnership.org. Archived from the original on 2019-10-31. Retrieved on 2019-10-31.
  2. About us (en). www.globalpartnership.org. Retrieved on 2019-10-31.
  3. Is the GPE Redundant? (en). www.cgdev.org. Retrieved on 2022-09-13.
  4. Key results (en). www.globalpartnership.org. Retrieved on 2019-10-31.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Official website