Nkà mmụta anụmanụ nke Africa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Àtụ:Infobox journal African Zoology bụ onye ọgbọ afọ abụọ enyochala a na-enyocha ugboro abụọ n'afọ nke na-ekpuchi akụkụ ọ bụla nke metụtara Africa na oké osimiri, oké osimiri, na agwaetiti ndị gbara ya gburugburu. Ọ bụ zoological Society nke South Africa bipụtara ya. Ọ na-ebipụta nyocha isiokwu, akwụkwọ zuru oke, nkwukọrịta dị mkpirikpi, na nyocha akwụkwọ.

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ Zoological Society of Southern Africa guzobere akwụkwọ akụkọ ahụ na 1965 dị ka Zoologica Africana, nke a gbanwere aha ya ka ọ bụrụ South African Journal of Zoology na 1979, mgbe South African Bureau of Publications ghọrọ onye na-ebipụta ya. N'afọ 2000, akwụkwọ akụkọ ahụ laghachiri n'òtù ahụ wee nweta aha ya ugbu a.

Nchịkọta na ndepụta[dezie | dezie ebe o si]

A na-ewepụta Zoology Africa ma tinye ya na Biological Abstracts, Chemical Abstract, Current Advances in B Science Citation Index, na The Zoological Record. Dị ka Journal Citation Reports si kwuo, akwụkwọ akụkọ ahụ nwere mmetụta 2019 nke 0.86.[1]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta akwụkwọ akụkọ zoology

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. "African Zoology", Taylor & Francis.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

  • Official website