Nkoyo Toyo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

[1]Nkoyo Esu Toyo (amuru Nọvemba 5, 1958) bu onye oka iwu, onye na-akwado na onye uzo esi.  [1] Ọ jere ozi dịka onye otu ụlọ omebe iwu Naijiria, [2] na onye isi anya Etiopia na Djibouti.  11 Tupu ịdọrọ ndịiche, ọ akara Gender and Development Action (GADA), otu iji kwalite ọhọrọ nhọrọ na ụzọ na-alụ ọgụ ọgụ maka ụmụ nwoke na Nigeria.  [3] Nkoyo Toyo bụ ihe n'ihe metụtara ma sonye n'otu dị iche iche na-ahụ maka ikike ụmụnwanyị zuru ụwa ọnụ, [4] ọ bụkwa otu n'ime ndị kpọbatara mmemme "Tousand Thousand Women's March" na Abuja  , nke òtù Women4Women (W4W) He4She na-hazi iji lebara okwu ndị isi ike ahụ anya.  ụmụ

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Na 1974, Nkoyo akwụkwọ akwụkwọ na Union Secondary School wee si iwu na Mahadum Ahmadu Bello, Zaria Kaduna na 1975. Na 1980, Nkoyo Toyo akwụkwọ akwụkwọ na Nigerian Law School ma ike ya na Nigerian Bar Association .  O mechara nweta nzere Master of Laws (LLM) na Mahadum Lagos na 1994. [1] Maka agụụ ya na ọrụ ya n'ịkwalite ọnọdụ ụmụ ekiri na ndụ ọha na eze Nigeria, Nkoyo, Chevening Scholarship ka ọ na Institute of Development Studies  (IDS), University of Sussex, [2] ebe ọካር Masters na Governance na 2001. .  Site na 2020 ruo 2021, ọ natara Masters in Public Administration (MPA) site na John F. Kennedy School of Government na Harvard University, ebe ọ bụ Edward S. Mason Fellow .

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị tupu[dezie | dezie ebe o si]

Na 1990 ka ọ rụsịrị ọrụ dị iche iche ruo afọ iri dị ka onye ọka iwu steeti, onye isi ụlọ akụ na onye na-ahụ maka iwu nzuzo, Nkoyo gafere oge niile n'ọrụ anaghị akwụ ụgwọ, guzobe ndụmọdụ iji nye ikike obodo na ndụmọdụ mmepe na steeti na ndị na-abụghị. ụlọ ọrụ uru. Na 1994, ọ laghachiri n'ụlọ akwụkwọ iwu iji nweta LL. M na-elekwasị anya na Iwu nchịkwa na usoro iwu. Nkoyo nwere mmasị karịsịa ka a ga-esi leba anya na enweghị isi na ọha na eze na iji ikike eme ihe n'ụzọ na-ezighị ezi site na ụlọ ọrụ ọha. N'oge na-adịghị anya, ọ hụrụ njedebe nke usoro iwu Naijiria na mkpa ọ dị ịgafe iwu iwu na mmejuputa na nchịkwa.

Na 1994, mgbe Nigeria dara ogbenye na-egosi na Dakar mpaghara ihe nke anọ World Conference on Women, ọ co-guzobere Gender & Development Action (GADA).  enyo GADA bụ ọdịiche dị iche nha anya eze akụ na-ahụ na-achọrọ maka ụmụ echere na Nigeria.  Na GADA ọ nwanne ma jikwaa mmemme na ngwaọrụ ya na òtù iche zuru ụwa ọnụ dị ka USAID & UNIFEM iji kwalite ndetu maka ụmụ ụmụ na Nigeria.  Ọrụ ya agbasawanye ma hụra maka ụmụ na ndụ ọha, fim na-egosi nwa, yana ọhọta nha nke ọrụ.

Na 2001 maka ọrụ ya na-akwado ikike ike ike na akụ na mụrụ ụmụ, Nkoyo rike Chevening Scholarship ka ọ gbasoo MA na Governance & Development na Institute of Development Studies (IDS) na Mahadum Sussex .  Na IDS, Nkoyo lashre ọkọlọtọ maka isonye na ndụ ọha ma edi ọrụ ya ike n'ịsụ ụzọ maka ụmụ anụmanụ sitere na ọgwụgwọ.

Ọrụ Ọchịchị (2008 - dị ugbu a)[dezie | dezie ebe o si]

Mmasị Nkoyo nwere na ngwaọrụndọrọ Butere nhọpụtapụta ya n'afọ 2008 dị ka onye anya Nigeria na Etiopia na Djibouti yana onye ihe anya mba ahụ na-adịgide adịgide na African Union na Commission Economic for Africa.  N'okwu a, ọ rụkọrọ ọrụ nke ọma na onye bụbu onye isi ala Nigeria Abubakar Abdulsalam n'ime njedebe nke AU High-Level Implementation Panel for Sudan and South Sudan (2009) iji kparịta ike udo zuru oke na South Sudan.  Na 2010, Nkoyo duuru nguzobe nke AU Youth Volunteer Corps na African Union wee chịkwaa nri n'etiti AU Peace and Security Council na ndị agha njikọ na nchekwa (PSC) nke European Union maka nchekwa na-enye ndị n'Africa.  .

N'afọ 2011, n'okpuru ọkọlọtọ People's Democratic Party (PDP), a họpụtara Nkoyo ka ọ bụrụ ụlọ omebe iwu Naijiria, dịka onye otu ụlọ omebe iwu nke mba. N'ụlọ ahụ ọ nọchitere anya mpaghara Calabar-Odukpani nke Cross River steeti ma bụrụkwa nke ọma n'ihe gbasara mmepe obodo na itinye ego n'ọha obodo. Mgbe ọ nọ n'ọfịs ọ jere ozi dị ka onye a ma ama na kọmitii na-ahụ maka mba ofesi ma kwadoo mkpebi maka ọnọdụ ndị Bakassi gbahapụrụ afọ 10 mgbe ikpe ICJ gasịrị nke mere ka ha nọrọ n'etiti Nigeria na Cameroon dị ka ụmụ amaala na-enweghị obodo.

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Onifade. "Women group demand progress, implementation of charter", SundiataPost, 10 May 2018. Retrieved on 13 May 2018.