Nkwupụta Banyere Ụkpụrụ Ndị Dị Mkpa na Ikike Na-arụ Ọrụ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Nkwupụta Banyere Ụkpụrụ Ndị Dị Mkpa na Ikike Na-arụ Ọrụ

A nakweere nkwupụta banyere ụkpụrụ isi na ikike na ọrụ na 1998, na 86th International Labour Conference. Ọ bụ nkwupụta nke International Labour Organisation kwuru na ndị otu niile, ọbụlagodi ma ọ bụrụ na ha akwadobeghị Mgbakọ ndị a na-ekwu, nwere ọrụ sitere na eziokwu nke ịbụ otu n'ime nzukọ ahụ ịkwanyere ugwu, ịkwalite na ịghọta, n'ụzọ dị mma. okwukwe na dịka iwu siri dị, ụkpụrụ gbasara ikike ndị bụ isi nke isiokwu nke Mgbakọ ndị ahụ".

Mgbakọ isi[dezie | dezie ebe o si]

Enwere mgbakọ isi asatọ, nke na-ekpuchi nkwekọrịta mkpokọta, ọrụ mmanye, ọrụ ụmụaka na ịkpa ókè . Ha chọrọ,

  • nnwere onwe ịbanye n'otu, kwụọ ụgwọ ọnụ ma mee ihe
    • Nnwere onwe nke mkpakọrịta na nchekwa nke ikike ịhazi mgbakọ, 1948, Mba 87
    • Ikike ịhazi na mkpokọta nkwekọrịta nkwekọrịta, 1951, Mba 98
  • mkpochapụ ọrụ mmanye
    • Mgbakọ ndị ọrụ amanye, 1930, Mba 29
    • Mwepụ nke Mgbakọ Ndị Ọrụ Amanye, 1957, Mba 105
  • mkpochapụ ọrụ site na ụmụaka tupu agwụcha ụlọ akwụkwọ mmanye
    • Mgbakọ afọ kacha nta, 1973, Mba 138
    • Ụdị kacha njọ nke Mgbakọ Ọrụ Ụmụaka, 1999, Mba 182
  • enweghị ịkpa ókè na ọrụ
    • Mgbakọ ụgwọ nha nhata, 1951, Mba 100
    • Mgbakọ ịkpa oke (ọrụ na ọrụ), 1958, Mba 111

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Iwu ọrụ
  • Iwu ọrụ UK

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]