Nnukwu pyramid nke Giza

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nnukwu pyramid nke Giza

Nnukwu Pyramid nke Giza[lower-alpha 1] Bụ pyramid Ijipt kasị ukwuu ma jee ozi dị ka ili Fero Khufu, onye chịrị n'okpuru usoro eze nke alaeze ochie. E wuru ya na mmalite narị afọ nke 26 BC, n'ime ihe dị ka afọ 27, [1] Pyramid ahụ bụ nke kacha ochie n'ime ihe ebube asaa nke ụwa ochie, na naanị ihe ịtụnanya na-adịgide adịgide. , ọ bụkwa naanị ihe ịtụnanya nke ka dị. Ọ bụ ihe ncheta a ma ama nke Giza pyramid complex, nke bụ akụkụ nke UNESCO Ebe ihe nketa ụwa bụ Memphis na ọ bụ Necropol".[1] Ọ dị na nsọtụ ugwu nke ahịrị pyramid na Giza

E wuru ya site n'igwu ala ihe dị ka nde 2.3 nke nnukwu blọk, nke dị nde tọn 6 n'ozuzu. Ihe ka ọtụtụ n'ime nkume ndị ahụ abụghị otu n'ibu ma ọ bụ ọdịdị, a na-ejikwakwa ha eme ihe.[2] A na-ejikọta mpempe akwụkwọ ndị dị n'èzí. A na-eji nkume limestone nke Giza Plateau mee ihe maka iwu ya. A na-eji ụgbọ mmiri ebubata blọk ndị ọzọ na Naịl: nkume limestone na-acha ọcha site na Tura maka mkpuchi, na blọk granite site na Aswan, nke dị ihe ruru tọn 80, maka "King's Chamber".

A gbasaa ebe ili ozu ahụ ruo n'ọchịchị nke isii ma jiri ya mee ihe ugboro ugboro mgbe nke ahụ gasịrị. Aha mbụ nke akara akara bụ nke Khufu, nke kachasị ọhụrụ nke Pepi nke Abụọ. E dere ihe odide ndị ọrụ na ụfọdụ n'ime nkume ndị dị n'ili ahụ; dịka ọmụmaatụ, "Mddw" (aha Horus nke Khufu) na mastaba nke Chufunacht, ma eleghị anya nwa nwa Khufu.[3]

Ihe a na-akpọ "nkume nkwado" kwadoro mkpuchi ahụ nke (n'adịghị ka blọk ndị bụ isi) a na-eyi nke ọma ma na-ejikọta ya na mkpuchi ahụ na ụrọ. [ odide dị mkpa] Ugbu a, nkume ndị a na-enye ihe owuwu ahụ ọdịdị ya a na-ahụ anya, na-esote nkwụsịtụ nke pyramid na Middle Ages. N'etiti ala ọma jijiji dị n'ebe ugwu Ijipt, ndị ọrụ (ma eleghị anya ụmụ nke ndị jere ozi Al-Mamun) wepụrụ ọtụtụ nkume ndị dị n'èzí, nke a sịrị na Bahri Sultan An-Nasir Nasir-ad-Din al-Hasan buuru ya na 1356 maka iji ya mee ihe na Cairo dị nso.

Àtụ:Cols

Àtụ:Cols

  1. Memphis and its Necropolis – the Pyramid Fields from Giza to Dahshur. UNESCO World Heritage Centre. United Nations Educational, Scientific, and Cultural Organization. Retrieved on 7 September 2021.
  2. Lehner (2002). "The Fabric of a Pyramid: Ground Truth". Aeragram 5_2: 4–5. 
  3. Jánosi (2005). Giza in der 4 Dynastie. Die Baugeschichte und Belegung einer Nekropole des Alten Reiches. Band I: Die Mastabas der Kernfriedhöfe und die Felsgräber..