Nso language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nsɔ
Spoken in: Cameroon
Total speakers: 240,000 in Cameroon
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Benue–Congo
   Southern Bantoid
    Grassfields
     Ring
      Nsɔ
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: lns

Àtụ:Infobox ethnonym

Nso (Lamnso, Lamnsɔ́́) bụ asụsụ Grassfields nkè ndị Nso nkè ọdịda anyanwụ Cameroon. Mmadụ olé na ole nwere ike ịnọgide na Naịjirịa. O nwere klas irí dị mkpa.[1] Koodu ISO 639-3 bụ lns.[2] Ìhè karịrị 100,000 mmadụ na-asụ Nso.[3]

Usoro ide ihe[dezie | dezie ebe o si]

Nso na-eji orthography dabere ná General Alphabet of Cameroon Languages (AGLC). E mepụtara orthography ná mbụ tupu á gbanwee yá iji soro aro nkè AGLC. [1]

Mkpụrụ akwụkwọ Nso
a b c d na ə f g h i j k l m n ŋ o p r s t u v w na z ʼ

Ọ na-eji digraphs irí abụọ ná atọ, dz, gb, gh, gv, gw, jw, kf, kp, kw, mb, mf, mf, mt, mv, nj, ns, nt, ny, bg,表演, ŋw, sh, ts, ná trigraphs asaa. Mkpụrụedemede ogologo na-egosi site ná okpukpu abụọ nkè ụdaume bụ ːa, ee, əə, ii, oo, uu. Á na-edepụta Diphthongs na-akpọ, ey, əy, oy, uy, iy.

Á na-egosi ụda dị élú ná ụda ólú dị élú ná ólú dị ala ná ụda ólú siri ike nà ụdaume.

  • Beri wo. Thank you.
  • Wiykijung. You are welcome.
  • A sahka? What news? (Greeting).
  • Sah ka yo dzə. No news (Reply) or M bo sa. I am fine.
  • Yirannia. Good morning.
  • A sahka mbuni. How did you sleep?
  • Aresi nia. Good afternoon.
  • yi ginia. Good evening.
  • Buni kijung. Sleep well.
  • A ber ni kibveshi. Good bye until tomorrow.
  • Njemse jungsi. Sweet dreams.
  • Wuna wosa. And to you.
  • Nyuy sævi wo. God bless you (Greeting).
  • Vishi vejungvi. Good luck.
  • Ghan kijung. Safe journey.
  • Fo mo. Give me.
  • A du fe? Where are you going?
  • Yir yee dzə la? What is your name?
  • Yir yem dzə Luckong. My name is Luckong.
  • A dzə wan la? Whose child are you?
  • M dzə wan Lukong. I am Lukong's child.
  • Fon Nso dze la? Who is the traditional ruler of Nso?
  • Jing yar mo. I am hungry.
  • Ki long ki yum mo. I am thirsty.
  • M kong wo. I love you.
  • Marir mo. Marry me.
  • A do fe. Where are you going?
  • baa: leopard
  • jwi: dog
  • kan: monkey
  • kitam: elephant
  • bvèreh: lion
  • shishuiy: duiker
  • bvey: goat
  • njii: sheep
  • nyaar: buffalo
  • buhn: squirrel
  • yo: serpent
  • kinchiiy: cricket
  • taa ngam: spider
  • ngam: tarantula
  • kuurra: hyena
  • ngvev: chicken
  • kibev: he-goat
  • kibar: lizard
  • kiliim: bat
  • shuy: sun
  • mindzev: water
  • ngwa: book
  • nanar: pineapple
  • lav: house
  • kitukelav: roof
  • nsaalav: floor
  • shulav: door
  • ntah: chair
  • gham: rug
  • nton: cooking pot
  • bowl: (typically a small bowl)
  • bar: cup
  • nkaa: basket
  • sum: farm
  • minkkah: firewood
  • shishuur: pepper
  • chinyuu: spoon
  • mintanin: junction
  • la' cu: house of worship (church)
  • kitengteng: vehicle
  • sang: rice
  • kitukelav: roof
  • saav: file
  • tu': Irish potato
  • mbulam: sweet potato
  • kiku': cocoyam
  • kingom: banana
  • nyam: meat
  • mbang: walking stick
  • yiy: mom (mother)
  • tar: dad (father)
  • jemir: sister (relative)
  • tamir: brother (relative)
  • feer: relative (A general sense. Example: * M dze feer wo: I am your relative)
  • lum: hot
  • rə : cold
  • Dzer: Heavy.
  • Sen: Dark.
  • Fer: White
  • Shi'ir: Bitter.
  • Nyom: Sweet.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Laura W. McGarrity and Robert Botne. BETWEEN AGREEMENT AND CASE MARKING IN LAMNSO.
  2. ISO 639 code sets. www.sil.org. Retrieved on 2017-06-21.
  3. paul peek. Lamnso. Flw.com. Retrieved on 2011-10-21.

Akwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] N'etiti nkwekọrịta na akara ikpe na Lamnso. IUWPL 3: Explorations in African Linguistics: From Lamnso' to Sesotho (2001), nke Robert Botne na Rose Vondrasek dezigharịrị, peeji nke 53X70. Bloomington, IN: Klas aha na nhazi: Ihe omume nke nnọkọ na nhazi aha, Eugene, Oregon, October 1983. Amsterdam: J. Benjamin.