Nsogbu mmiri Cape Town

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nsogbu mmiri Cape Town
water crisis
ebeWestern Cape Dezie
oge obidoro23 Mee 2017 Dezie
ihe kpatara yaoké ọkọchị Dezie

Nsogbu mmiri nke Cape Town dị na obodo South Africa bụ oge oke ụkọ mmiri na mpaghara Western Cape, nke na-emetụta obodo Cape Town ofuma. Ọ bụ ezie na mmiri dam na-ebelata kemgbe afọ 2015, nsogbu mmiri nke ogbe Cape Town malitere nke ukwuu n'etiti afọ 2017 ruo n'etiti afọ 2018 mgbe mmiri na-efe n'etiti pasent 14 na 29 nke mmiri niile.

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

Mpaghara Cape Town na-enwe ihu igwe Mediterenian na-ekpo ọkụ, oge ọkọchị na mmiri ozuzo n'oge oyi. Western Cape Water Supply System na-adabere ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ kpamkpam na mmiri ozuzo, nke a na-ejide ma chekwaa na nnukwu ihe mgbochi mmiri isii dị n'ebe ugwu.[1] A na-eme ka ihe mgbochi mmiri na-ada n'ebe ndị a na-enweta mmiri, karịsịa n'oge ọnwa oyi oyi dị jụụ site na Mee ruo Ọgọst, na ọkwa mmiri na-agbadata n'oge oge ọkọchị nkeonwa .

Usoro iheomume[dezie | dezie ebe o si]

Mmiri dị ka pasent nke ikike mmiri zuru ezu site n'afọ.[2]
Nnukwu ihe mgbochi mmiri Ikike (megalitres) 17 Mee 2021[3] 18 Mee 2020[4] 13 Mee 2019[5] 14 Mee 2018[6] 15 Mee 2017 15 Mee 2016 15 Mee 2015 15 Mee 2014
Ihe Mmiri nke Osimiri Berg 130,010 76.1 65.6 68.1 39.2 32.4 27.2 54.0 90.5
Steenbras dị ala 33,517 58.0 48.4 38.6 35.4 26.5 37.6 47.9 39.6
Steenbras Upper 31,767 54.2 96.5 65.0 59.6 56.7 56.9 57.8 79.1
Ọdọ Mmiri Theewaterskloof 480,188 75.2 50.2 36.1 12.0 15.0 31.3 51.3 74.5
Ọdọ Mmiri Voelvlei 164,095 58.3 50.4 55.4 14.5 17.2 21.3 42.5 59.5
Ọdọ Mmiri Wemmershoek 58,644 59.1 43.3 43.6 48.4 36.0 48.5 50.5 58.8
Ngụkọta echekwara (megalitres) 898,221 626,907 481,370 411,849 191,843 190,300 279,954 450,429 646,137
Ngụkọta % Nchekwa 100 69.8 53.6 45.9 21.4 21.2 31.2 50.1 71.9
Ihe osise nke mmiri niile echekwara na ọdụ ụgbọ mmiri isii kachasị ukwuu na Western Cape (acha anụnụ anụnụ) yana ọkwa mgbochi mmiri nke Cape Town (oroma) site na Nọvemba 2013 ruo Ọgọst 2021.

Ihe Ndị Na-akpata ya[dezie | dezie ebe o si]

Map nke nnukwu ọdụ ụgbọ mmiri ndị na-enye mmiri na Cape Town

Oké ụkọ mmiri ozuzo[dezie | dezie ebe o si]

Ihe kpatara nsogbu mmiri ahụ bụ oke ụkọ mmiri ozuzo site n'afọ 2015-2017 nke karịrị ụkpụrụ atụmatụ nke Ngalaba Mmiri na Idi ocha.[7] A na-ejikọta mbelata mmiri ozuzo na mgbanwe sara mbara na ikuku na oke osimiri, gụnyere mgbanwe nke Southern Hemisphere moisture corridor n'etiti afọ 2015 , mgbanwe nke jet-stream na mmụba nke usoro nrụgide dị elu nke South Atlantic.N'afọ 2017 bụ afọ kachasị akọrọ kemgbe 1933, ma eleghị anya tupu, ebe ọ bụ na data a pụrụ iji tụnyere otupu afp 1933 adịghị.[8] Ọ chọpụtakwara na ụkọ mmiri ozuzo nke oke a ga-eme ihe dịka otu ugboro n'ime afọ 300 ọ bụla.[9]

Nchịkwa ihe achọrọ na ihe oriri ogologo oge[dezie | dezie ebe o si]

Ndị bi na Cape Town amụbaala site na nde mmadụ 2.4 bi n'afọ 1995 ruo nde mmadụ 4.1 ka ọ na-erule afọ 2015, na-anọchite anya mmụba pasent 71 nke ndị bi na afọ 20, ebe nchekwa mmiri mmiri mmiri na-abawanye site na pasent 17 n'otu oge ahụ.[2][10] [11] Na 2007, Department of Water Affairs and Forestry buru amụma na mkpa na-eto eto na Western Cape Water Supply System ga-akarị ọkọnọ ma ọ bụrụ na obodo na obodo ndị ọzọ emezughị usoro nchekwa mmiri na njikwa ọchịchọ.[12]

Ọdịda gọọmentị[dezie | dezie ebe o si]

Ọ bụ gọọmentị ime obodo, mpaghara na nke mba na-ekere òkè maka inye mmiri. Iwu Mmiri Mba (Iwu 36 nke 1998) na-ekwu na gọọmentị mba bụ "onye nlekọta ọha na eze" nke akụ mmiri nke mba ahụ iji hụ na a "na-echebe, jiri, mepụta, chekwaa, jikwaa ma chịkwaa mmiri n'ụzọ na-adịgide adịgide na nke ziri ezi".[13] Nke a kpatara esemokwu n'etiti gọọmentị ime obodo na nke mpaghara (Democratic Alliance, DA) nke ndị mmegide na-eduzi n'otu aka, na gọọmentị mba nke ọtụtụ ndị otu na-edu na nke ọzọ (African National Congress, ANC), na ndị otu na'ebo ibe ha ụta maka nsogbu mmiri.[14] A na-akatọ DA maka enweghị echiche n'ihu maka mmepe nke isi iyi mmiri ọhụrụ na akụrụngwa, ebe a na-ebo ANC ebubo na ọ na-egbochi ego iji mebie ma mee nye nchịkwa DA iyere.[15] .[16] Helen Zille, onye isi ala nke Western Cape, akpọọla gọọmentị mba ka ha kwụọghachi obodo Cape Town maka ego ọ ga-efu iji jikwaa nsogbu mmiri ahụ.[17]

Ịjụ ịpụ mmiri n'ime mmiri[dezie | dezie ebe o si]

Na 2018, Cape Town jụrụ onyinye sitere n'aka ndị Israel iji nyere ya aka iwu ụlọ ọrụ desalination.[18][19][20][21]

Mmetụta[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere ihe ncheta okooko osisi na Westridge Gardens iji cheta nzukọ ekpere nke kpọrọ maka ezigbo mmiri ozuzo n'oge nsogbu mmiri.

Nsogbu mmiri ahụ nwere mmetụta dị ukwuu na akụ na ụba, ahụike na nchekwa. O doro anya na inye mmiri obodo maka ịgba mmiri na iji obodo eme ihe nwere ihe dị mma n'ụdị nchekwa nri, ahụike ọha na eze, na ihe ndị ọzọ dị mkpa.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Edensbịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Welz (1 March 2018). Awaiting Day Zero: Cape Town Faces an Uncertain Water Future. Yale Environment 360.
  2. 2.0 2.1 Bohatch (16 May 2017). What's causing Cape Town's water crisis? (en). Ground Up. Archived from the original on 2019-08-20. Retrieved on 2017-06-01.
  3. City of Cape Town: Dam Levels. City of Cape Town (18 May 2021). Retrieved on 18 May 2021.
  4. City of Cape Town: Water Dashboard. City of Cape Town (18 May 2020). Retrieved on 18 May 2020.
  5. City of Cape Town: Water Dashboard. City of Cape Town (13 May 2019). Retrieved on 22 May 2019.
  6. Water Dashboard. City of Cape Town. City of Cape Town (Mar 2019). Archived from the original on 7 February 2018. Retrieved on 17 May 2018.
  7. Facts are few, opinions plenty… on drought severity again (en-US). www.csag.uct.ac.za. Retrieved on 2018-03-30.
  8. Sousa (2018). "The 'Day Zero' Cape Town drought and the poleward migration of moisture corridors". Environmental Research Letters 13 (12): 124025. DOI:10.1088/1748-9326/aaebc7. 
  9. Wolski (Aug 2017). How severe is the drought?. University of Cape Town.
  10. Cape Town Population 2019. World Population Review.
  11. Schutte, C. F., & Pretorius, W. A. (1997). Water demand and population growth. WATER SA-PRETORIA-, 23, 127–134.
  12. Western Cape Water Reconciliation Strategy Newsletter 5. Department of Water Affairs and Forestry (March 2009).
  13. "Facts and myths about Cape Town's water crisis", GroundUp, Jan 2018.
  14. Saunderson-Meyer. "Commentary: In drought-hit South Africa, the politics of water", U.S.. Retrieved on 2018-03-30. (in en-US)
  15. Hyman. "'Day Zero heroes': Maimane hails water-wise Capetonians as crisis recedes", Times Live, Mar 2018.
  16. REPORT ON THE STATE OF THE DEPARTMENT OF WATER AND SANITATION. South African Water Caucus. Archived from the original on 25 September 2019.
  17. Government must refund Cape Town for cost of managing the water crisis. Business Day (24 January 2018).
  18. In drought-hit South Africa, the politics of water, Reuters, January 25, 2018
  19. Cape Town May Dry Up Because of an Aversion to Israel, Wall St. Journal, February 21, 2018
  20. The Cape Town Water Crisis and Hating Israel, aish, February 11, 2018
  21. South African stupidity, Jerusalem Post, February 3, 2018

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]