Ntoro

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ntoro

Ntoro bụ akụkụ nke ime mmụọ nke nna nke ndị obodo Akan kwenyere na ọ na-enyefe ụmụ ya. Ndia by Ntoro iri na abụọ a dị ka chi (mmụọ) ndị e ketara eketa na-achịkwa na-eduzi ma na-echebe agbụrụ ha iri na abụọ n'ụzọ nna. Ndị obodo Akan kwenyere na Ntoro anaghị anwụ na nna ya. Kama nke ahụ, a na-enyefe ya Andi ụmụ nwoke ahụ, ma ọ bụ ma ọ bụrụ na ụmụ ahụ adịghị ndụ, ụmụ nwanne ya nwanyị na ụmụ nwanne ya. Ntoro nna na-anọchite anya ịdị adị nke nwatakịrị ruo mgbe nwatakịrị ahụ ruru ogo. N'oge a, Ntoro tinyere Sunsum na Kra na-akọwa etu mmadụ si emekọrịta ihe n'ụwa.[1] N'ihi ya, ndị Akan na-akọwa Ntoro ka ọ bụrụ njirimara nna na àgwà ime mmụọ nke enwere ike iketa. Ya mere, ọ bụ na nkwado nke Ntoro nna na ọbara nne (Mogya) Abusua nke ekwere na ọ na-emepụta nwa ma kpụzie ya n'ime mmadụ.[2]

7) Ọkpụkpụ azụ (The Eccentric/Jittery)

10) Bosomkrete (The Chivalrous)

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

1. http://pdfproc.lib.msu.edu/?file=/DMC/African%20Journals/pdfs/Institue%20of%20African %20Studies%20Research%20Review/1967v3n3/asrv003003010.pdf

  1. Gyekye Kwame; An essay on African philosophical thought: the Akan conceptual scheme 1995
  2. Asante Molefi; African Intellectual Heritage 1996