Nyong language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nyong
Nyɔŋ Nyanga
Spoken in: Nigeria, Cameroon 
Region: Adamawa State
Total speakers: 30,000 in Cameroon
Language family: Nnijer–Kongo
 Atlantic–Congo
  Leko–Nimbari
   Leko
    Nyong
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: muo

Àtụ:Infobox ethnonym

Nyong (Daganyonga), nkè á makwaara dị kà Mubako ná Bali-Kumbat, bụ asụsụ Leko nkè á na-asụ n'ebe abụọ dị ichè íchè ná CameroonNaịjirịa.[1] Ndị na-asụ Cameroon na-ewere onwé há dị kà ndị agbụrụ Chamba.

Nyong dị ichè ná asụsụ dị nso. Kama nkè ahụ, ọ dị kà asụsụ Chamba nkè á na-asụ n'ebe ugwu. Nyong ná Chamba nwere 85% yiri okwu.[2]

Nkesa[dezie | dezie ebe o si]

Ethnologue (22nd ed.) depụtara obodo nta ná ébé ndị á na-esonụ nkè Nyong.

  • Cameroon
    • Nkewa Mezam, nkewa Santa: Obodo Baligham
    • Nkewa Ngo-Ketunjia, nkewa Balikumbat: Baligashu, Baligansin, na obodo Balikumbat na ala dị larịị Ndop
  • Naịjirịa

Ọmụmụ ụdaolu[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụedemede nke Nyong bụ /i/, /u/, /e/, /o/, /ə/ /ɛ/, /ɔ/, na /a/. Ogologo ọdịiche dị na ụdaume niile ma e wezụga /ə/ na /o/, nke dị mkpụmkpụ mgbe niile. E nwere ụda ise: elu, etiti, ala, ịrị elu, na ịda.[3]

Mkpụrụ okwu Mkpụrụ okwu[3]
Ọnụ Ezé / Alveolar Palatal Velar Ọkpụkpụ ọnụ Ọkụ
Ụgbọ imi m n ɲ ŋ
Kwụsị p, b t, d k, g
Africate nd ŋɡ kp, gb
Ihe atụ l j w
Ihe na-esiri ike f, v s, z h

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Mubako (en). Ethnologue. Retrieved on 2020-09-27.
  2. Griffin (1994). A rapid appraisal survey of Mubako (ALCAM 300 Samba leekɔ). 
  3. 3.0 3.1 Kouonang (1983). Esquisse phonologique du parler bali-kumbat.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name ":0" defined multiple times with different content