Nyong language
Ọdịdị
| Nyong Nyɔŋ Nyanga | ||
|---|---|---|
| Spoken in: | Nigeria, Cameroon | |
| Region: | Adamawa State | |
| Total speakers: | 30,000 in Cameroon | |
| Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Leko–Nimbari Leko Nyong | |
| Language codes | ||
| ISO 639-1: | none | |
| ISO 639-2: | — | |
| ISO 639-3: | muo | |
| Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. | ||
Lua error in package.lua at line 80: module 'Module:Yesno' not found.
Nyong (Daganyonga), nkè á makwaara dị kà Mubako ná Bali-Kumbat, bụ asụsụ Leko nkè á na-asụ n'ebe abụọ dị ichè íchè ná Cameroon ná Naịjirịa.[1] Ndị na-asụ Cameroon na-ewere onwé há dị kà ndị agbụrụ Chamba.
Nyong dị ichè ná asụsụ dị nso. Kama nkè ahụ, ọ dị kà asụsụ Chamba nkè á na-asụ n'ebe ugwu. Nyong ná Chamba nwere 85% yiri okwu.[2]
Nkesa
[dezie | dezie ebe o si]Ethnologue (22nd ed.) depụtara obodo nta ná ébé ndị á na-esonụ nkè Nyong.
- Cameroon
- Nkewa Mezam, nkewa Santa: Obodo Baligham
- Nkewa Ngo-Ketunjia, nkewa Balikumbat: Baligashu, Baligansin, na obodo Balikumbat na ala dị larịị Ndop
- Naịjirịa
- Adamawa Steeti: Mayo Belwa LGA
- Taraba State: Zing LGA. Obodo nta isii.
Ọmụmụ ụdaolu
[dezie | dezie ebe o si]Mkpụrụedemede nke Nyong bụ /i/, /u/, /e/, /o/, /ə/ /ɛ/, /ɔ/, na /a/. Ogologo ọdịiche dị na ụdaume niile ma e wezụga /ə/ na /o/, nke dị mkpụmkpụ mgbe niile. E nwere ụda ise: elu, etiti, ala, ịrị elu, na ịda.[3]
| Ọnụ | Ezé / Alveolar | Palatal | Velar | Ọkpụkpụ ọnụ | Ọkụ | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Ụgbọ imi | m | n | ɲ | ŋ | ||
| Kwụsị | p, b | t, d | k, g | |||
| Africate | nd | ŋɡ | kp, gb | |||
| Ihe atụ | l | j | w | |||
| Ihe na-esiri ike | f, v | s, z | h |