Nzukọ nke ụmụ akwụkwọ South Africa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Nzukọ nke ụmụ akwụkwọ South Africa
labor union
Oge/afọ mmalite1979 Dezie
mba/obodoSouth Africa Dezie

Congress of South African Students (COSAS) bụ òtù ụmụ akwụkwọ na-emegide ịkpa ókè agbụrụ nke e guzobere na afọ 1979 n'ihi ọnwa Junn 16 Soweto Uprisings na afọ 1976 na mba South Africa.

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

E guzobere COSAS na Junn na afọ 1979 mgbe a machibidoro South African Students' Movement na afọ 1977.: 371 Ọ malitere ịhazi ụmụ akwụkwọ ojii na ụlọ akwụkwọ sekọndrị, abalị, teknụzụ na ụlọ akwụkwọ ọzụzụ ndị nkuzi yana kọleji akwụkwọ ozi.: 371 Onye isi ala Oliver Tambo guzobere COS site na mgbapụ na onye isi oche mbụ nke COSAS bụ Ephraim Mogale.[1][2][1] N'ime afọ abụọ mbụ ya, COSAS malitere mkpọsa ncheta abụọ nke ndị ọchịchị hụrụ dị ka African National Congress-kwado; afọ 1979 a kwụgburu onye agha nnupụisi uMkhonto weSizwe (MK) Solomon Mahlangu na otu narị afọ nke mmeri Zulu meriri ndị agha Britain na Isandhlwana.

N'afọ 1982, COSAS nakweere isiokwu ahụ; Omume ụmụ akwụkwọ na-arụ ọrụ ma kwalite nguzobe nke nzukọ ndị ntorobịa iji jeere ọdịmma nke ndị ọrụ na-eto eto na ndị ntorobịa na-enweghị ọrụ ozi.: 371 Nzukọ ahụ nyere nkwado dị mkpa maka ndị ọrụ na ndị ọrụ na ọgụ obodo gbasara nsogbu ndị dị ka mmụba njem, ịgbazite na ihe ndị yiri ya.[1]

N'afọ 1983, COSAS nabatara nguzobe nke United Democratic Front (UDF) ma rụọ ọrụ dị mkpa n'ịmepụta usoro UDF mpaghara na mpaghara niile. Ọ hụrụ UDF dị ka onye na-anọchite anya otu ikpo okwu iji lụọ ọgụ maka South Africa nwere onwe ya na ọchịchị onye kwuo uche ya.

N'ime afọ ndị 1980 niile, n'okpuru ọkọlọtọ nke COSAS, ụmụ akwụkwọ mere usoro dịgasị iche iche nke iguzogide dị ka boycotts na strikes. Na Cradock, ụmụ akwụkwọ Eastern Cape si n'ụlọ akwụkwọ asaa gbochiri mbufe nke Matthew Goniwe, onye nkuzi na onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ nke ndị uwe ojii na-ahụ maka ịkpa ókè nwoke mechara gbuo. Onye isi oche COSAS ugbu a bụ Thabang Mokoena.[3] COSAS nwere ebumnuche ekwupụtara nke ijikọ na ịnọchite anya ụmụ akwụkwọ South Africa nke ogbenye na ndị ogbenye na "Pre-Tertiary Level".[4] Ụkpụrụ iwu COSAS bụ otu onye na-akụzi otu.[5]

Ebenside[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Davies (1984). The Struggle for South Africa.. London: Zed Books. ISBN 0862322561.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "OMera" defined multiple times with different content
  2. O'Malley. The Heart of Hope. Retrieved on 2012-12-28.
  3. Constitution of the Congress of South African Students. Archived from the original on 2015-03-03. Retrieved on 2012-12-28.
  4. Constitution of the Congress of South African Students. Archived from the original on 2015-03-03. Retrieved on 2012-12-28.
  5. Constitution of the Congress of South African Students. Archived from the original on 2015-03-03. Retrieved on 2012-12-28.