Oblo language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

Oblo bụ asụsụ á na-ejighị n'aka, nkè á na-amaghị áhà yá, ná nkè nwèrè ike ịbụ asụsụ na-adịghịzi adị n'ebe ùgwù Cameroon. Á na-asụ yá, mà ọ bụ na-asụrụ yá, n'obere mpaghara gụnyere Gobtikéré, Ouro Bé, ná Ouro Badjouma, ná Pitoa, Bénoué Department.

Eldridge Mohammadou chọtara Olbo gburugburu Bé, ná njikọ nkè Osimiri Benue ná Osimiri Kebi, ná ọbọdọ Bibemi.[1] Ọtú ọ dị, ALCAM (2012), na-agbaso Ethnologue, na-akọ ná á na-asụ Oblo ná nsó Tcholliré ná ngalaba Mayo-Rey, Northern Region.[2] Á maara Oblo naanị site ná ókwú asatọ nkè Kurt Strümpell chịkọtara ná mbido afọ 1900.[1]

E kewara Oblo dị kà ọtụ n'ime asụsụ Adamawa, mànà etinyeghị yá ná nhazi ndị na-adịbeghị ányá.[1] Ọ nwere ike ịbụ nkè kachasị mmá ịhapụ yá n'enweghị nkewa.[3]

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • [Ihe e dere n'ala ala náeji] Ndị mmadụ náNálaeze Foumbina Na Asụsụ Africa na Ethnography XVII. Morimichi Tomikawa, ed. Japan: Institute for the Study of Languages and Cultures of Asia and Africa (ILCAA).
  • [àlà e dere n'ala peeji] Ndị Yillagamàke Bénoué: Ray ma ọ bụ Rey-Bouba. Paris: CNRS.
  • [ihe e dere n'ala àlà peeji] Garou Omenala akụkọ ìhè mere eme nkè obodo ndị Fulu nkè North Cameroon. Paris: CNRS.
  • [àlà e dere n'ala ala peeji] Ndị adụ na steeti nke Fumbina na nkè Adamawa. (Nsụgharị nke K. Strümpell na von Briesen sụgharịrị). Yaoundé
  • Strümpell, Kurt, na Bernard Str. 1910. Akụkụ nkè á bụ Akụkụ nkè Anyanwụ Ụwa. Zeitschrift für Ethnologie 42 (314):4448 (Asụsụ ndị ọgọ mmụọ nke Adamaua)
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Akụkọ a na-akpọ "Amadua nach mündlichen Ueberlieferungen" Mitt Geogr. Gesellschaft Hamburg N'ihi ya, ọ ga-abụrịrị na ọ ga-adị n'oge na-adịghị anya.
  1. 1.0 1.1 1.2 Ayotte, Michael and Charlene Ayotte. 2002. Sociolinguistic Language Survey of Dama, Mono, Pam, Ndai, and Oblo. SIL International.
  2. (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. 
  3. "Towards a new classification of African languages", Linguistic Contribution to the History of Sub-Saharan Africa, University of Lyons