Oge (usoro ihe omume)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Tiempo bụ mmemme nké na-enye mba ndị na-emepe emepe ozi dị mkpa iji meghachi omume nke ọma na nsogbụ mgbanwe ihu igwe. Tiempo na-enye ozi iji nyéré mba ndị a aka isonye na mkparịta ụka nkwekọrịta ihu igwe, yana ịchọpụta ma tinye n'ọrụ usoro mgbochi ikuku na mgbanwe kwesịrị ekwesị. Ọ na-enyekwa nzukọ màkà nkwurịta okwu na arụmụka ma n'ime mba ndị na-emepe emepe ma n'etiti mba ndị a na ụwa mepere emepe.[1][2]

Tiempo bụ nkè Stockholm Environment Institute na International Institute for Environment and Development jikọrọ áká hazie. Ọ bụ Swedish International Development Cooperation Agency na-akwado ya.

Ebe nrụọrụ weebụ[dezie | dezie ebe o si]

Ébé nrụọrụ weebụ Tiempo na-enye ozi gbasara mgbanwe ihu igwe. Ọ na-agụnye "The Tiempo Climate Portal", ndepụta nke ébé nrụọrụ weebụ ahọpụtara na-ekpuchi ihu igwe na mmepe na nsogbụ metụtara ya, na "Tiempo Climate Newswatch", magazin na-adị n'ịntanetị kwa izu nwere akụkọ, atụmatụ na nkọwa gbásárá okpomọkụ ụwa, mgbanwe ihu igwe, ịrị elu nke oke osimiri na nsogbụ mmepe.[3]

Akwụkwọ akụkọ ndị e biri ebi[dezie | dezie ebe o si]

Tiempo bụ magazin a na-ebipụta kwa nkeji iri na ise nkè na-enye ndị ọrụ na ndị na-agụ akwụkwọ akụkọ na ozi gbásárá nsogbụ mgbanwe ihu igwe, ma na-enye ohere màkà ndị édémédé mba na-emepe emepe iji gosipụta echiche ha. Ọ nọ na mmepụta na-aga n'ihu kemgbe afọ 1994.[4] Mbipụta ọ bụla nke magazin ahụ nwèrè ihe nkiri, ụfọdụ n'ime ha abụwo arụmụka.[5] Saleemul Huq, Hannah Reid, Sarah Granich, Mick Kelly na Johan Kuylenstierna na-edezi Tiempo ugbu a.[6]

Tiempo Afrique bụ asụsụ French nke Tiempo quarterly magazine màkà francophone West Africa. Ọ bụ ụlọ ọrụ gbụrụ-gbúrụ ébé obibi ENDA-TM na Dakar, Senegal mepụtara ya. Djimingue Nanasta, Jean-Philippe Thomas na Lawrence Flint na-edezi Tiempo Afrique ugbu a.[7]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Tiempo. International Institute for Environment and Development (14 May 2018).
  2. Tiempo - a bulletin on climate and development. SEI.
  3. TiempoCyberClimate. TiempoCyberClimate.
  4. Tiempo Climate Newswatch, the Latest Issue of Tiempo. Archived from the original on 2010-05-03. Retrieved on 2010-09-24.
  5. Climate Change becomes favorite cartoon topic. Archived from the original on 2010-11-15. Retrieved on 2010-09-29.
  6. Archived copy. Archived from the original on 2011-07-18. Retrieved on 2010-09-29.
  7. Archived copy. Archived from the original on 2011-08-15. Retrieved on 2010-09-29.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]