Gaa na ọdịnaya

Oge ezumike na Cape Town na narị afọ nke iri abụọ, na nsọpụrụ nke mbata a tụrụ anya ya nke Gọvanọ-Jenal nke UNITED South Africa

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Oge ezumike na Cape Town na narị afọ nke iri abụọ, na nsọpụrụ nke mbata a tụrụ anya ya nke Gọvanọ-Jenal nke UNITED South Africa
painting
Oge/afọ mmalite1899 Dezie
EbeIziko South African National Gallery Dezie
Ihe ejị mee yaoil paint, canvas Dezie
Na-egosiCape Town Dezie
NchịkọtaIziko South African National Gallery Dezie

 

Oge ezumike na Cape Town na narị afọ nke iri abụọ, na nsọpụrụ nke ọbịbịa a na-atụ anya ya nke Gọvanọ-General nke UNITED South Africa, ma ọ bụ nke a maara dị ka oge ezumike na Cape Town ma ọ bụ Oge ezumike na Cape Town na narị afọ nke iri abụọ, bụ eserese. Onye omenka Cape amụrụ onye Britain bụ James Ford dechara na 1899. A na-edobe ihe osise a n'ụlọ ngosi ihe ngosi nke Iziko South Africa na Cape Town, South Africa .

Eserese a na-egosi ụdị echiche, oge Victoria, ụdị nke Cape Town n'ọdịnihu na-anabata Gọvanọ-General nke mbụ nke South Africa jikọtara ọnụ. N'oge ahụ South Africa dị ka mba mba, kama ọ mejupụtara abụọ British chịrị ( Cape Colony na Colony nke Natal ) na abụọ Boer Republic abụọ nwere onwe (The Orange Free State na Transvaal Republic ). [1] Eserese a na-ejikọta ihe nka nke alaeze ukwu na nke na-aga n'ihu ka ọ na-agwakọta ma ezigbo ụlọ na ụlọ ndị mmadụ. Ọ na-akwado ka e kee South Africa jikọrọ aka ọnụ n'afọ iri tupu ọ ghọọ eziokwu. [1]

Ụlọ ndị a na-eche n'echiche adịghị na Cape Town mana nke a na-egosi n'ihu ihe osise ahụ gụnyere Paris Opera House, Scott Monument, na ọtụtụ ụlọ ndị Renaissance si Florence . [1]Ebe Real Cape Town dị na eserese a gụnyere Table Mountain, Cape Town Pier na Molteno Dam . [2] Ụlọ ndị a na-eche n'echiche bụ ndị e sere na eserese nke na-adịghị n'ebe ndị ọzọ n'ụwa dị n'ụdị Alaeze Ukwu nke Abụọ na-ewu ewu na Paris, France na nke a ma ama na Cape Town n'oge ahụ.

Ndepụta ụfọdụ ndị ama ama e gosiri na eserese a:

  • Paul Kruger, onye isi ala Afrikaner Transvaal Republic mgbe ahụ na onye na-emegide echiche nke South Africa jikọtara ọnụ.
  • Joseph Chamberlain, onye odeakwụkwọ mba Briten mgbe ahụ maka ndị Colonies bụ onye na-akwado otu South Africa jikọtara ọnụ.
  • Cecil Rhodes, Prime Minister nke Cape Colony na onye na-akwado South Africa federated.
  • Sir David Graaff, 1st Baronet, onye ọchụnta ego Cape na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị.
  • James Ford, onye na-ese ihe, nwere ike ịhụ n'azụ easel ekpe nke Scott Monument . [3]

Ihe omume a tụrụ anya na-egosi na eserese ahụ, mbata nke Gọvanọ-General nke South Africa dị n'otu, mere na 1910 mgbe e guzobere Union of South Africa mgbe Herbert Gladstone rutere n'obodo ahụ e hibere ọhụrụ iji were ọnọdụ ahụ. [1]

Akụkọ ihe mere eme

[dezie | dezie ebe o si]

James Ford amachaghị nke ọma karịa na a mụrụ ya na Cornwall wee bịa Cape Town nkuzi na Cape Town School of Art na 1880. O mechara hapụ ọrụ ya n'ụlọ akwụkwọ wee nọrọ oge ahụ site na 1891 ruo 1899 eserese Oge ezumike na Cape Town .

Mgbe emechara na 1899 eserese a gosipụtara n'ụlọakụ Standard Bank ebe ihe ruru mmadụ 5000 lere ya onye ọ bụla na-akwụ otu shilling . [1] Ford nwere olile anya ire eserese ahụ maka £5,000 (nke dabara na £545,000 na 2020) mana ọ chọtaghị onye zụrụ ya wee resị ya maka obere ọnụ ahịa. [4] Ford nwụrụ n'ụlọ ogbenye Cape Town na 1910. [1] [4]

Ntụaka

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1 2 3 4 5 6 Silver (2006). "Images of Empire: Art and Artifacts in Cape Town, South Africa". Victorian Literature and Culture 34 (1): 335–342. DOI:10.1017/S1060150306211197. ISSN 1060-1503. 
  2. Jamal (21 June 2015). "Shadow of the Mountain". Cityscapes (6). Retrieved on 27 February 2022. 
  3. Kruger (2018). "Hieronymus Rondebosch: James Ford's Cape Town". Prufrock 3 (4): 13-17. 
  4. 1 2 James Ford | South African History Online. www.sahistory.org.za. Retrieved on 2021-03-06.