Ogige Ọhịa Akure

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ogige Ọhịa Akure
protected area
IUCN protected areas categoryIUCN category V: Protected Landscape/Seascape Dezie
mba/obodoNaijiria Dezie
dị na ngalaba nhazi mpagharaȮra Ondo Dezie
nhazi ọnọdụ7°17′46″N 5°1′48″E Dezie
significant placeAkure Dezie
Map

Oke ọhịa Akure bụ ebe echedoro na ndịda ọdịda anyanwụ Nigeria na-ekpuchi 66knLua error in package.lua at line 80: module 'Module:Convert/data' not found..[1]

N'ime iri afọ ndị na-adịbeghị anya, e nweela nnukwu mgbukpọ ọhịa n'ógbè a, nke nwere nnukwu mmetụta na gburugburu ebe obibi. [2]Ogige Akure Forest bụ ebe a na-edebe ọhịa maka nchekwa ma ọ bụ iji ya eme ihe na Ile Oluji / Okeigbo, Ondo State, Nigeria, na Latitude nke 7° 17′ 39′′ N na Longitude nke 5° 2′ 3′′ E.[3]

Ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Akure Forest Reserve dị na Ondo State, Nigeria, mpaghara dị na Akure South Local Government Area.Ọ na-ada n'ime longitudes 5o9′ na 5o11′ n'ebe ọwụwa anyanwụ nke Greenwich Meridian na latitudes 7o16′ na 7o18′ n'akụkụ ugwu nke equator. [4]E guzobere ya dị ka ebe nchekwa na 1936. Ọ na-ekpuchi ala nke ihe dị ka 69.93km2. Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, ọ dị na Ondo Steeti dị na ndịda ọdịda anyanwụ Naijiria ma nwee ókèala na Osun Steeti dị n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ. Ogige ọhịa Akure na LGAs ise, na Ondo Steeti ya bụ: Ile Oluji, Oke-Igbo, Ifedore, Akure South, Idanre na Ondo East. [4]

Ọnọdụ ihu igwe[dezie | dezie ebe o si]

Akure nwere ihu igwe na-ekpo ọkụ nke nwere oke okpomọkụ kwa ụbọchị nke 27 °C - 38 °C n'otu n'otu, n'oge mmiri na 23 °C - 39 °C n"otu n'oge ọkọchị.     [5]Otú ọ dị, dị ka Adejoba et al. si kwuo, nkezi okpomọkụ kwa ụbọchị dị n'etiti 21 °C na 29 °C maka ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ afọ dum. [6]  Oge mmiri ozuzo n'ógbè a na-ewe ihe dị ka ọnwa 9.6 na mmiri ozuzo kwa ọnwa nke ihe dị ka 0.5inches, na 9.0 inches na Septemba dị ka ọnwa mmiri ozuzo kachasị. Nkezi mmiri ozuzo a na-eme kwa afọ dịgasị iche site na 2000mm na ndịda ruo 1500mm na ugwu. [7]Mmiri ozuzo kwa afọ na ndịda ọdịda anyanwụ sitere na 80-85% (NiMET, 2016). Oge mmiri ozuzo na-amalite n'ọnwa Eprel ma na-agwụ n'ọnwarị, na ndekọ mmiri ozuzo kachasị njọ na-eme na Julaị na Ọgọstụ, ebe oge ọkọchị na-adị site na Nọvemba ruo Machị (Akinseye).[8]

Akụkụ ndịda nke ala ahụ dị ala, na-agbagọ agbagọ, ma nwee ịdị elu nke 216 ruo 504 mita, ebe akụkụ ugwu nwere ugwu ugwu ndị dị n'etiti. Gneiss na nkume crystalline mejupụtara ala n'okpuru. Ọ nwere pH dị n'agbata 6.7 na 7.3 ma bụrụ ájá na ihe mejupụtara ya.[9]

Flora na anụmanụ[dezie | dezie ebe o si]

Picture of white throated Monkey
Foto nke Nnụnụ a tụfuru agba ọcha

Ogige ọhịa Akure bụ ebe obibi nke ụdị osisi na anụmanụ dị iche iche. O nwere nnukwu ụdị dị iche iche, ọgaranya, na ọtụtụ ụdị osisi, na narị itoolu na iri ise na isii (956) osisi pụrụ iche gụrụ n'ozuzu; O nwere ụdị osisi 42 dị iche iche. Ezinụlọ ndị kachasị ewu ewu bụ Sterculiaceae, Apocynaceae, na Baraginaceae, na-egosi ọtụtụ ụdị osisi na mpaghara ahụ (Amonum et al., 2019). [10]Nnukwu ọhịa ahụ bụkwa ebe obibi nke ụfọdụ anụmanụ, gụnyere enwe mona, enwe na-acha ọcha, enwe nwere imi na-acha ọbara ọbara na mangabey na-acha uhie uhie. [11]Ogige ọhịa Akure bụkwa ebe obibi nke ọnụ ọgụgụ dị iche iche nke ụdị ụmụ ahụhụ nwere ihe dị ka ụmụ ahụhụ 13,578 nke e kesara n'etiti ezinụlọ 30 sitere na usoro 15. [12]N'ime usoro okike nke oké ọhịa, a na-ekewa ụdị ụmụ ahụhụ dị iche iche n'ụdị atọ dị iche iche. N'ime ala ala ala, a hụrụ ngụkọta nke ụmụ ahụhụ 5,182, na-anọchite anya ezinụlọ 46 dị iche iche ma na-agbasa usoro 8. N'ime agroforest koko, e dere ụmụ ahụhụ 5,884, gụnyere ezinụlọ 50 na iwu 10. Oké ọhịa a na-egbutu egbutu, n'aka nke ọzọ, nwere ụmụ ahụhụ 2,490, na-agbasa usoro 10 na ezinụlọ 56. N'ụzọ dị ịrịba ama, ezinụlọ na usoro kachasị ukwuu bụ Lepidoptera, nke nwere mmadụ 4,000, na Orthoptera, nke addaan mmadụ 1,260 . Ụmụ ahụhụ ndị a na-arụ ọrụ dị ka ndị na-emebi akwụkwọ n'ime usoro okike.[12]

Mmetụta mmadụ na-emetụta[dezie | dezie ebe o si]

Ọtụtụ nnyocha egosila nnukwu ọrụ mmadụ na-aga n'ihu gburugburu ebe nchekwa ọhịa Akure. Ọrụ ndị a sitere na ọrụ ugbo ruo n'ịkụ osisi, ime obodo, wdg nke na-emetụta ebe nchekwa ahụ n'ụzọ na-adịghị mma. Ịkụ osisi emetụtala ọnụ ọgụgụ ụmụ ahụhụ n'oké ọhịa ahụ n'ụzọ dị ịrịba ama ka ọ na-ahapụ ala na-enweghị ihe ọ bụla ma kpọọ nkụ na-ewepụ ha na gburugburu ebe obibi ha. Ihe kachasị njọ, bụ na e nwere obere ma ọ bụ enweghị mmata maka obodo ndị dị n'ime obodo banyere nchekwa nke ọhịa. Dịka ọmụmaatụ, ndị ọkà mmụta a chọpụtara na obodo ndị bi n'ime ime obodo na-ebi gburugburu ọhịa na-adabere n'oké ọhịa maka ndụ ha. [13]N'ihi nke a, ọ kpatara oke mgbukpọ ọhịa. Karịsịa, mmadụ ole na ole nọ n'ime ime obodo maara banyere mmemme ahụ na-ebelata ikuku si na mgbukpọ ọhịa na mmebi ọhịa. [13]Ndị ọkà mmụta ndị ọzọ na-amụ banyere akụkụ dị iche iche na oke nke mgbukpọ ọhịa na ogige ọhịa a gụnyere; Adetula onye mere atụmatụ na e kpochapụrụ 11.73% (8.2 km2) nke ebe ahụ maka ọrụ ugbo koko na ihe ọkụkụ nri ndị ọzọ; Fuwape et al. dere Gmelina arborea kpuchiri (721.40 m3) na Nauclea diderrichii spp. [14][15] (265.18 m3), n'otu n'otu; Oke rụrụ ọrụ na ezinụlọ Sterculiaceae gụnyere ụdị ndị a gụrụ maka 53% nke ngụkọta osisi na Akure ọhịa. [16]Nnyocha Owusu (2018), na-enyefe na mwepụ nke ahịhịa n'obodo ahụ na-ebuli nsogbu obibi n'ihe gbasara ọrụ gburugburu ebe obibi, ịrị elu okpomọkụ, na ogo ikuku. [17]N'ihi ya, ọ dụrụ ndị na-eme iwu ọdụ ka ha dozie nsogbu atọ dị mkpa nke ike, nkwado, na ibi. N'akụkụ ndịda nke ihe osise ahụ. Ọ bụ ndị Aponmu na ndị Owena na-asụ Yoruba nwe ọhịa ahụ, ọ bụ ezie na obere obodo gbara ya gburugburu. Ndị a gụnyere Elemo Igbara Oke Camp, Ipogun, Kajola" id="mwXg" rel="mw:WikiLink" title="Kajola">Kajola" id="mwXA" rel="mw:WikiLink" title="Kajola">Kajola/Aponmu, Kajola, Ago Petesi, Akika Camp, Owena Town, Ibutitan/Ilaro Camp, na Kajola/ Aponmu.

Mkpa akụ na ụba na mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke Akure Forest Reserve[dezie | dezie ebe o si]

Mkpa akụ na ụba na mmekọrịta mmadụ na ibe ya nke Akure Forest Reserve n'ihe gbasara ngwaahịa ọhịa ndị na-abụghị osisi, njem nleta na ntụrụndụ, yana ọdịbendị na okpukpe ya:

  1. Ahịa ndị na-abụghị osisi (NTFPs):
  • Ụdị ahịa: Ogige ọhịa ahụ bara ọgaranya na ahịa osisi na-abụghị osisi, Na mgbakwunye na osisi, mpaghara ahụ gụnyere ọtụtụ ihe bara uru. Ndị ahụ bụ ahịhịa na-agwọ ọrịa, mkpụrụ osisi, ahịhịhịa, mushrooms, mmanụ aṅụ, na ahịhịrị na anụmanụ ndị ọzọ dị iche iche nwere ike ịghọrọ maka nri, ọgwụ, na ebumnuche ndị ọzọ.   [citation needed]
  • Inye ihe oriri: NTFPs na-arụ ọrụ dị mkpa ma ọ bụ ihe oriri nke ndị otu mpaghara. Ndị bi n'ime na gburugburu ọhịa na-adabere na isi ihe ndị a maka ihe oriri, mmepụta ego, na ọgwụ ọdịnala.   [citation needed]
  • Ohere azụmahịa: ụfọdụ ngwaahịa mpaghara na-abụghị osisi nwere ego azụmahịa ma na-ere ahịa na agbata obi, mba, na ọbụna ahịa ụwa. Nke a nwere nsogbu na usoro ego mpaghara.

2. Njem na mmega ahụ:

  • Biodiversity na Ecotourism: Akure Forest Reserve's rich biodiversity na ọnụnọ nke ụdị anụmanụ pụrụ iche na nke dị iche iche na-eme ka ọ bụrụ ikpo okwu pụrụ iche maka ecotourism, nke gụnyere ndị na-anụ ọkụ n'obi okike na ndị nchọpụta, nwere mmasị na ebe nchekwa ahụ ile anya, lee anya, ma nwee mmasị n'ọtụtụ gburugburu.[18][19][20]
  • Egwuregwu ntụrụndụ: Oké ọhịa ahụ na-enye ohere maka egwuregwu ntụrụndaka dị ka ịga ije, ikiri nnụnụ, ime mkpapụ, na ịma ụlọikwuu. Egwuregwu ndị a ugbu a anaghị enye ndị ọbịa ebe ntụrụndụ kamakwa na-enye aka na akụ na ụba mpaghara site na ọrụ nduzi na ụlọ obibi.   [citation needed]

3. Mkpa ọdịbendị na nke na-abụghị nke ụwa:

  • Omenala na Omenala: Akure Forest Reserve nwere ihe dị mkpa maka ọdịbendị maka ndị agbata obi. enwere ike ijikọta ya na nkwenkwe, ememe, ma ọ bụ omume ndị a na-etinye n'ụzọ miri emi na ihe nketa ọdịbendị nke ụmụ mmadụ.[21]
  • Ihe na-abụghị nke ụwa: ụfọdụ ebe dị n'ime ebe osisi nwere ike ịnwe ihe pụrụ iche okpukpe ma ọ bụ okpukpe maka ndị dị mma. Osisi ndị dị nsọ, dịka ọmụmaatụ, abụghị ikike a na-adịghị ahụkebe n'ọtụtụ ọhịa ma na-akwanyere ùgwù dị ka ebe nsọ nke ofufe ma ọ bụ dị ka ụtụ ime mmụọ maka ịdị ebube nke okike.[22]
  • Mkpa akụkọ ihe mere eme: Oké ọhịa ahụ nwekwara ike ịnwe njikọ akụkọ ihe mere mere eme na obodo ahụ, na-eje ozi dị ka ebe ihe omume oge ochie, ebe obibi, ma ọ bụ omume oge ochie. Njikọ ndị a nwere ike ịbụ ihe dị ịrịba ama na njirimara ọdịbendị nke ndị agbata obi.[23][24]

Ihe ịma aka na egwu na Akure Forest Reserve[dezie | dezie ebe o si]

Ogige Ọhịa Akure, dị ka ọtụtụ ebe okike n'ụwa niile, na-eche ọnọdụ dị iche iche na-achọ ihe egwu na-eme ka iguzosi ike n'ezi ihe ya na uru ọ na-enye obodo dị iche iche. [25]Ogige ahụ bụ ebe obibi nke ụdị dịgasị iche iche nke osisi na anụmanụ, gụnyere ọtụtụ ụdị dị n'ihe ize ndụ. Otú ọ dị, ebe nchekwa ahụ na-eche ọtụtụ ihe ịma aka na egwu ihu, gụnyere mmeri na mgbukpọ ọhịa, ịchụ nta na igbu osisi n'ụzọ iwu na-akwadoghị, na mmetụta nke mgbanwe ihu igwe.[26][27]

  1. Nhazi Nchekwa Nchịkọta:
    • Biodiversity Assessment: Na-eme nyocha zuru oke nke biodiversity iji ghọta osisi na anụmanụ dị na nchekwa ahụ. Ozi a nwere ike iduzi mbọ nchekwa ma nyere aka mata ụdị dị mkpa na ebe obibi chọrọ nchebe.
    • Ecosystem-Based Management: Na-anabata usoro dabeere na gburugburu ebe obibi nke na-atụle njikọ nke ụdị dị iche iche na ebe obibi dị iche iche n'ime ọhịa. Usoro a na-eme ka o doo anya na mkpebi nchịkwa zuru oke ma na-eburu n'uche ihe gbasara gburugburu ebe obibi.
  2. Mmekọrịta na Inwe Ike Obodo:
    • Mmetụta nke ndị na-etinye aka: Mmetụta obodo, ìgwè ụmụ amaala, na ndị ọzọ na-etinye uche na usoro mkpebi. Ihe ọmụma ọdịnala na nka ha nwere ike ịbụ ihe bara uru n'ịmepụta usoro nchịkwa na-adịgide adịgide.
    • Capacity Building: Nye ọzụzụ na ohere iwulite ikike maka obodo ndị dị n'ógbè ahụ maka ojiji na-adịgide adịgide, ụzọ ndụ ndị ọzọ, na omume nchekwa. Nke a na-eme ka ha bụrụ ndị na-ekere òkè na mbọ nchekwa.
  3. Mmetụta na Nchịkwa:
    • Mmetụta iwu: Mee ka usoro mmanye iwu sie ike iji lụso ọrụ iwu na-akwadoghị ọgụ dịka ịchụ nta, igbu osisi n'ụzọ iwu na-ekwadoghị, na mmegide. Nke a nwere ike ịgụnye itinye ndị ọrụ a zụrụ azụ, itinye teknụzụ nlekota, na ịmepụta usoro akụkọ dị irè.
    • Iwu na Nchịkwa: Mepụta ma mee ka iwu doro anya na ụkpụrụ maka iji ala eme ihe, nchọpụta ihe onwunwe, na ọrụ nchekwa n'ime ebe nchekwa ahụ. Atụmatụ ndị a kwesịrị ịdabere na ihe akaebe sayensị ziri ezi na ntinye nke ndị metụtara.
  4. Nnyocha na Nlekọta:
    • Long-Term Monitoring Programs: Gbaa usoro nlekota siri ike iji soro mgbanwe na ụdị dị iche iche, ahụike ebe obibi, na ihe ngosi gburugburu ebe obibi ndị ọzọ. Ihe ọmụma a dị oke mkpa maka ịtụle ịdị irè nke usoro nchekwa na ime mgbanwe usoro nchịkwa dị ka ọ dị mkpa.
    • Nnyocha: Na-agba ume nyocha n'ime ebe nchekwa iji kwalite nghọta sayensị banyere usoro okike ya, ụdị, na usoro okike. Nke a nwere ike ịkọwa mkpebi nchịkwa dabere na ihe akaebe.
  5. Ojiji na-adịgide adịgide:
    • Non-Timber Forest Product Management: Na-etinye usoro owuwe ihe ubi na-adịgide adịgide maka ngwaahịa ọhịa na-abụghị osisi. Nke a na-agụnye ịtọpụta oke, ịchịkwa usoro owuwe ihe ubi, na ịkwalite ọrụ mgbakwunye uru nke na-eme ka uru akụ na ụba dịkwuo mma n'emeghị ka usoro okike ghara ịdị.
    • Ntuziaka owuwe ihe ubi osisi: Ọ bụrụ na enyere ikike owuwe ihe ọkụkụ, guzobe ntuziaka maka omume owuwe ihe nkedo na-adịgide adịgide. Nke a na-agụnye igbu osisi, mgbalị ime ka osisi dịghachi mma, na iji usoro nchịkwa kachasị mma iji belata mmetụta ọjọọ.

Mkpa nke ichebe ebe nchekwa:

  1. Nchekwa Biodiversity:
    • Ogige Ọhịa Akure nwere ike ịbụ ebe obibi nke ụdị osisi na anụmanụ dị iche iche, ụfọdụ n'ime ha nwere ike ịdị ụkọ ma ọ bụ na-adịkarị. Ichebe ebe nchekwa ahụ na-eme ka ụdị ndị a dị ndụ ma na-echekwa nguzozi gburugburu ebe obibi.
  2. Ọrụ gburugburu ebe obibi:
    • Oké ọhịa ahụ na-enye ọrụ dị mkpa dị ka carbon sequestration, nchịkwa mmiri, na nchekwa ala. [28]Ọrụ ndị a nwere uru dị ukwuu maka obodo na gburugburu ebe obibi sara mbara.
  3. Mkpa ọdịbendị na nke ime mmụọ:
    • Ọtụtụ ọhịa, gụnyere Akure, nwere ọdịbendị na ime mmụọ dị mkpa maka obodo ndị dị n'ógbè ahụ. Ha na-eje ozi dị ka ebe maka omume ọdịnala, ememe, ma na-enye mmetụta nke njirimara na njikọ na okike.
  4. Ntụrụndụ na Njem:
    • Ebe nchekwa a na-elekọta nke ọma nwere ike ịdọta ndị njem nleta na ndị na-anụ ọkụ n'obi okike, na-eweta ego akụ na ụba maka obodo ndị dị n'ógbè ahụ.   Tụkwasị na nke a, ihe ntụrụndụ n'ime ọhịa nwere ike imeziwanye ọdịmma na ogo ndụ maka ndị bi nso.[citation needed]
  5. Mgbanwe ihu igwe:
    • Oké ọhịa na-arụ ọrụ dị mkpa n'ibelata mgbanwe ihu igwe site na ịmịkọrọ na ichekwa carbon dioxide. [29]Ichebe Akure Forest Reserve na-enye aka na mbọ zuru ụwa ọnụ iji lụso mgbanwe ihu igwe ọgụ.

N'ikpeazụ, ọdịnihu nke Akure Forest Reserve dị na usoro nchịkwa na-adịgide adịgide nke na-eme ka nchekwa na mkpa nke obodo ndị agbata obi. Ichebe ebe nchekwa ahụ dị oke mkpa maka ijigide ụdị dị iche iche, inye ọrụ ikuku dị mkpa, ịkwanyere ihe nketa ọdịbendị ùgwù, ịkwado akụ na ụba mpaghara, na ibelata mmetụta azụmahịa ihu igwe. [30]Nke a na-eme ka o doo anya na ọhịa ahụ na-aga n'ihu na-eto eto ma na-abara ọgbọ dị ugbu a na ndị na-abịa n'ọdịnihu uru.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Adekugbe (Jan 7, 2021). "https://www.ajol.info/index.p:/ Socio-Economic Characteristics and Level of Awareness and Perception on Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation Programme (REDD+) by Rural Communities in Akure Forest Reserve, Nigeria". Journal of Applied Sciences and Environmental Management 24 (11): 1909–1915. DOI:10.4314/jasem.v24i11.10. 
  2. Analysis of Pattern and Extent of Deforestation in Akure Forest Reserve, Ondo State, Nigeria.
  3. Monitoring Akure Forest Reserve Change Over Time – Sambus Geospatial (en). Retrieved on 2022-09-09.
  4. 4.0 4.1 Komolafe. "Geospatial Modelling of Akure Forest Reserve in Ondo State, Nigeria", Proceedings of the 8th Biennial Conference of the Forests and Forest Products Society, 14–20 August 2022, pp. 346–357.
  5. Daniel (2015-09-30). "Urban Extreme Weather: A Challenge for a Healthy Living Environment in Akure, Ondo State, Nigeria" (in en). Climate 3 (4): 775–791. DOI:10.3390/cli3040775. ISSN 2225-1154. 
  6. Adejoba, O., Kleine M., Taboada T. 2014. Reducing deforestation and forest degradation and enhancing environmental services from Forests (REDDES), with support from the International Tropical Timber Organization (ITTO), IUFRO-SPDC and FORNESSA, Akure, Ondo, Nigeria. Online available at: https://www.iufro.org/download/file/18240/5656/FORNESSA_Factsheet_Nigeria_final_pdf/
  7. Akure Climate, Weather By Month, Average Temperature (Nigeria) - Weather Spark (en). weatherspark.com. Retrieved on 2023-09-10.
  8. Akinseye, 2010. Climate variability and effects of weather elements on cocoa and cashew crops in Nigeria. Master Thesis, Department of Agriculture, Federal University of Technology Akure, Ondo state, Nigeria.
  9. Gbiri (June 2019). "Analysis of Forest Vegetal Characteristics of Akure Forest Reserve from Optical Imageries and Unmanned Aerial Vehicle Data". EJERS, European Journal of Engineering Research and Science (European Open Science) 4 (6). 
  10. Journal of Applied Sciences and Environmental Management. www.ajol.info. Retrieved on 2023-09-16.
  11. "African Journals Online (AJOL)". DOI:10.1163/1872-9037_afco_asc_554. Retrieved on 2023-09-18. 
  12. 12.0 12.1 International Journal of Biological and Chemical Sciences. www.ajol.info. Retrieved on 2023-09-19.
  13. 13.0 13.1 Adekugbe (Jan 7, 2021). "Socio-Economic Characteristics and Level of Awareness and Perception on Reducing Emissions from Deforestation and Forest Degradation Programme (REDD+) by Rural Communities in Akure Forest Reserve, Nigeria". Journal of Applied Sciences and Environmental Management 24 (11): 1909–1915. DOI:10.4314/jasem.v24i11.10. 
  14. Adekunle (2013). "Logging Impacts in Tropical Lowland Humid Forest on Tree Species Diversity and Environmental Conservation". Applied Ecology and Environmental Research 11 (3): 491–511. DOI:10.15666/aeer/1103_491511. 
  15. Fuwape (2001). "Biomass equations and estimation for Gmelina arborea and Nauclea diderrichii stands in Akure forest reserve". Biomass and Bioenergy 21 (6): 401–405. DOI:10.1016/s0961-9534(01)00036-8. 
  16. Oke (2012). "Effects of Short Rotation Natural Fallow on Diversity of Plant Species and Population of Soil Microbes in Aponmu, Ondo State, Nigeria". Journal of Tropical Forest Science 24 (1): 18–26. 
  17. Owusu (2018). "An Assessment of Urban Vegetation Abundance in Accra Metropolitan Area, Ghana: A Geospatial Approach". Journal of Environmental Geography 11 (1–2): 37–44. DOI:10.2478/jengeo-2018-0005. 
  18. Olaniyi (2018-07-09). "Ecotourism suitability of Okomu and Pendjari National Parks". Anatolia 29 (4): 593–604. DOI:10.1080/13032917.2018.1486329. ISSN 1303-2917. 
  19. Oladeji (2021-06-17). "Evaluation of sustainable ecotourism practices in Oke-Idanre Hills, Ondo-State, Nigeria". Environment, Development and Sustainability 24 (2): 2656–2684. DOI:10.1007/s10668-021-01550-6. ISSN 1387-585X. 
  20. Sonubi (2014-07-18). "Using Cultural Resources in Host Communities and the Environs to Enhance the Natural Resources Attractiveness of Ecotourism Development in Omo Biosphere Reserve (OBR), Nigeria". Journal of Tourism and Recreation 1 (1): 51–58. DOI:10.12735/jotr.v1i1p51. ISSN 2368-2655. 
  21. Wills (1975). "Environment in Africa: environment and regional planning research bulletin, Vol. 1, no. 1, December 1974. Published quarterly in English and French by the Environment Trailing Programme of the UN African Institute for Economic Planning and Development (IDEP), PO Box 3370, Dakar, Senegal, in association with the Environmental Review Programme, International African Institute, 210 High Holborn, London WCIV 7BW". African Research & Documentation 8: 54–55. DOI:10.1017/s0305862x00001473. ISSN 0305-862X. 
  22. Johnson (2010-09-30). in Johnson: The History of the Yorubas. DOI:10.1017/cbo9780511702617. ISBN 9780511702617. 
  23. Akinnagbe (September 2010). "Genetic diversity of Mansonia altissima A. Chev. under different regimes of human impact in the Akure Forest Reserve, Nigeria". Forestry Studies in China 12 (4): 193–200. DOI:10.1007/s11632-010-0407-5. ISSN 1008-1321. 
  24. Gbiri (2019-06-17). "Analysis of Forest Vegetal Characteristics of Akure Forest Reserve from Optical Imageries and Unmanned Aerial Vehicle Data". European Journal of Engineering and Technology Research 4 (6): 57–61. DOI:10.24018/ejeng.2019.4.6.1340. ISSN 2736-576X. 
  25. A. Adebayo (2021). "Man, Media and Nature in Nigeria: A Critical Collaboration". Electronic Journal of Social and Strategic Studies 02 (1). DOI:10.47362/ejsss.2021.2115. 
  26. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Imarhiagbe 2022 547–572
  27. Jimoh (2013-01-11). "Population distribution and threats to sustainable management of selected non-timber forest products in tropical lowland rainforests of south western Nigeria". Journal of Forestry Research 24 (1): 75–82. DOI:10.1007/s11676-013-0327-z. ISSN 1007-662X. 
  28. Uwalaka (2018). "Species diversity and successional dynamics in the secondary forest of Obafemi Awolowo University Biological Gardens Ile-Ife, Nigeria". Nature Conservation Research 3 (1). DOI:10.24189/ncr.2018.002. ISSN 2500-008X. 
  29. Agbelade (2021-07-05). "Assessing the conservation status, biodiversity potentials and economic contribution of urban tree Ecosystems in Nigerian Cities". Urban Ecosystems 25 (1): 165–178. DOI:10.1007/s11252-021-01137-z. ISSN 1083-8155. 
  30. (2012-05-04) in Ninan: Conserving and Valuing Ecosystem Services and Biodiversity. DOI:10.4324/9781849770859. ISBN 9781136569111. 

Àtụ:Protected areas of Nigeria