Ogwe osisi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Ogwe osisi, ihe dị ka afọ 37 ka ọ gburu

Mgbe e gburu osisi ma gbupụ ya, ogwe osisi ma ọ bụ ogwe osisi naabụkarị obere akụkụ fọdụrụnụ nke ogwe osisi ahụ na mgbọrọgwụ ka dị nala. Ogwe osisi nwere ike igosi mgbanaka naakọwa afọ nke osisi. A maara ọmụmụ nke mgbaaka ndị a dị ka dendrochronology.

Ihe osise nke onye Germany na-ese ihe bụ Eberhard Bosslet

Mweghachi[dezie | dezie ebe o si]

Ogwe osisi (ma ndị dị nala ma ogwe osisi nke alaka ndị e wepụrụ) nwere ike ịghọ osisi ọhụrụ mgbe ụfọdụ dabere na ụdị. Ọtụtụ mgbe, osisi na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ nke a gbuturu gaepulite ọzọ n'ọtụtụ ebe gburugburu ọnụ osisi ma ọ bụ site na mgbọrọgwụ.[1] Dabere na a naewepụ osisi ahụ ma ọ bụ ma a naatụ anya na ọhịa ahụ gaagbake, nke a nwere ike ịbụ ihe a naachọsi ike ma ọ bụ ihe a naachọghị. Mkpụrụ osisi nwere ike ito ngwa ngwa ma si otú a ghọọ osisi ndị nwere ike ịdị irè n'onwe ha ma ọ bụ maka ịma mma ma ọ bụ osisi, nihi ọdịdị mgbọrọgwụ dị ugbu a; Otú ọ dị, akụkụ a pịrị apị nke ogwe osisi ahụ nwere ike ime ka mkpụrụ osisi ahụ ghara ịdị ike ma webata ọrịa n'ime osisi (s) ọhụrụ.

Ogwe osisi a ka gburu, awa 2 mgbe a gburu ya
Nwa spruce saprobiontic n'elu ogwe osisi

Usoro nke ịkpachara anya bepụ osisi ka ọ bụrụ ogwe osisi iji too ọzọ bụ nke a maara dị ka coppicing.[2]

Iwepụ ogwe osisi[dezie | dezie ebe o si]

Ogwe osisi nwere ike isi ike iwepụ nala. Enwere ike igwu ha, jiri agbụ ígwè dọpụta ha, jiri ogwe osisi gbasaa ha ma ọ bụ kpọọ ha ọkụ.

Ụzọ a naejikarị ewepụ ogwe osisi bụ iji otu nime ọtụtụ kemịkal wepụ ogwe, ọ bụrụhaala na ọ dịghị mkpa ka ọ rụpụta ozugbo. A naejikarị potassium nitrate (KNO3) ewepụ ogwe osisi ndị a ma naarụ ọrụ site nịbawanye ngwa ngwa ire ure nke ogwe osisi ahụ. (Kemical ahụ naenye nitrogen, ihe naedozi ahụ, na fungus naemebi osisi. Nri nitrogen ndị ọzọ naarụkwa ọrụ.) Mgbe nkezi nke izu 4-6, a gaere ogwe osisi ahụ ma kewaa ya nụzọ dị mfe nime iberibe ndị a naachịkwa.[3] Ọ bụrụ na oge bụ naegbochi, ịgba ọkụ na ogwe ahụ dị irè n'ihi na ozugbo a mịrị potassium nitrate ọ naarụ ọrụ dị ka oxidizer dị irè.

Nakụkọ ihe mere eme, a naeji ihe naagbawa agbawa a naakpọ stumping powder eme ihe iji gbasaa ogwe osisi.[4]

Owuwe ihe ubi[dezie | dezie ebe o si]

  Nọhịa ndị a kụrụ nakụkụ ụfọdụ nke Europe, a naewepụ ogwe osisi nala mgbe ụfọdụ site na iji ihe na-egwu ala nke a naagbaso nụzọ pụrụ iche, iji nye mmanụ osisi maka ụlọ ọrụ ọkụ eletrik biomass. Nchịkọta ogwe osisi nwere ike inye akụkụ naarịwanye elu nke osisi nke ngalaba ike biomass chọrọ. [citation needed]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. J. & Götmark, F. (2014) Differential survival and growth of stumps in 14 woody species after conservation thinning in mixed oak-rich temperate forests. European Journal of Forest Research, 1-11.
  2. Buckley, G.P.: Ecology and Management of Coppice Woodlands, 336 pages. Springer, 1992.
  3. Stan Roark (February 27, 2008). Stump Removal for Homeowners. Alabama Cooperative Extension System. Archived from the original on March 23, 2012.
  4. Samuel Fortier, Use of Water in Irrigation (1915), page 67. Columbia National Forest: 1908 - 1949 Early History by Districts, https://books.google.com/books?id=P_URAAAAYAAJ
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Ecology na Management nke Coppice Woodlands. Springer 336 peeji, ISBN , .
  • Schenk, H.J., na R.B. Jackson. 2002. Biogeography zuru ụwa ọnụ nke mgbọrọgwụ. Ecological Monographs 72 (3): 311-328.

Àtụ:Forestry