Oroxylum indicum

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Oroxylum indicum

Oroxylum indicum bụ ụdị osisi na-agbasa okooko nke sitere na monotypic genus Oroxylus na ezinụlọ Bignoniaceae, a na-akpọkarị ya osisi opi India, oroxylum, okooko osisi opi India.[1][2][3][4][5] Ọ nwere ike iru mita 18 (59 ). A na-eji akụkụ dị iche iche nke osisi ahụ eme ihe na ọgwụ ọdịnala, ebe a maara ya dị ka Shyonaka ma ọ bụ Sona Patha.[5][6]

Nkọwa[dezie | dezie ebe o si]

Nnukwu ahịhịa akwụkwọ na-akpọnwụ ma daa n'osisi ahụ ma na-agbakọta n'akụkụ ala nke ogwe osisi ahụ, na-eyi ka ọ dị ka ụyọkọ ọkpụkpụ gbajiri agbaji. Akwụkwọ pinnate dị ihe dịka 1 mita (3.3 ft) n'ogologo na obosara, na-ebute na petioles ma ọ bụ stalks ruo mita 2 (6.6 ) n"ogologo, na-eme ka nke a bụrụ nke kachasị n'ime akwụkwọ osisi dicot niile, nke bụ quadripinnate (akwụkwọ na-egosi usoro anọ nke alaka).[3][7][8]

Osisi ahụ bụ ihe na-acha n'abalị na okooko osisi na-eme ka ha kwekọọ na mmịpụta nke ụmụ oke.[3] Ha na-emepụta nnukwu mkpụrụ osisi na-adịru mita 1.5 (4.9 ) n'ogologo nke na-anọdụ n'alaka ndị na-enweghị ihe ọ bụla, na-eyi mma agha.[3][9] Mkpụrụ osisi ahụ dị ogologo na-agbadata ma yie nku nke nnukwu nnụnụ ma ọ bụ mma ogwu ma ọ bụ agha na-ese n'abalị, na-enye aha ahụ "osisi Damocles".[5] Mkpụrụ ya dị gburugburu na nku akwụkwọ.[10]

Nkesa[dezie | dezie ebe o si]

Oroxylum indicum bụ nwa amaala nke mpaghara India, ugwu Himalayan na akụkụ gbasaa na Bhutan na ndịda China, Indochina na mpaghara Malesia. Na Vietnam, a na-akpọ osisi ahụ núc nác (mgbe ụfọdụ sò ফল), a pụkwara ịchọta ụdị ya na Cat Tien National Park.

A na-ahụ ya n'ọhịa biome nke Manas National Park na Assam, India. A na-ahụ ya, zụlite ya ma kụọ ya n'ọnụ ọgụgụ buru ibu n'ọhịa nke mpaghara Banswara na steeti Rajasthan na India. A na-akọ na ndepụta nke osisi ndị dị ụkọ, ndị nọ n'ihe ize ndụ na ndị nọ n"ihe ize ndụ nke Kerala (South India). A na-ahụkwa ya na Sri Lanka.[11]

Mmekọrịta gburugburu ebe obibi[dezie | dezie ebe o si]

Oroxylum indicum na-ebi na mmekọrịta ya na actinomycete Pseudonocardia oroxyli dị n'ala gbara mgbọrọgwụ gburugburu.[12] Septobasidium bogoriense bụ ụdị fungal nke na-akpata velvet blight na O. indicum. [citation needed]

Phytochemistry[dezie | dezie ebe o si]

Akụkụ dị iche iche nke O. indicum, gụnyere akwụkwọ, mgbọrọgwụ mgbọrọgwụ, osisi obi, na mkpụrụ, nwere kemịkal dị iche iche, dị ka prunetin, sitosterol, oroxindin, oroxylin-A, biochanin-A, ellagic acid, tetuin, anthraquinone, na emodin.[5][13] Ọtụtụ n'ime ihe ndị ahụ dị n'okpuru nyocha mbụ iji chọpụta ihe ndị nwere ike ịbụ ihe ndị dị ndụ.[5]

Ojiji[dezie | dezie ebe o si]

A na-akụkarị osisi ahụ dị ka osisi ịchọ mma maka ọdịdị ya dị ịtụnanya. Ihe eji eme ihe gụnyere osisi, tannins na akwa akwa[14]

N'ememe alụmdi na nwunye[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Kirat, Sunuwar, Rai, Limbu, Yakha, Tamang na Nepal, Thai na Thailand na Lao na Laos na-eji osisi ahụ eme ihe.

Na Himalayas, ndị mmadụ na-akwụnye ihe a tụrụ atụ ma ọ bụ okpueze ndị e ji mkpụrụ O. indicum (Skr. shyonaka) mee saịtị n'elu ụlọ ha n'ikwere na ha na-enye nchebe.[15]

Osisi scythe na-acha odo odo

Ọ bụ osisi nwere akwụkwọ ndị a na-eri eri, okooko osisi, pọd na ogwe osisi.[16] A na-eri nnukwu pọd, nke a maara dị ka Lin mai ma ọ bụ Lin fa na Loei, karịsịa na Thailand na Laos. A na-ebu ụzọ sie ha n'elu ọkụ ọkụ ma mgbe ahụ, a na-etinyekarị mkpụrụ ndị dị n'ime ma rie ha na lap. A maara ya dị ka খ খ খ খkandai n'etiti ndị Bodos nke ugwu ọwụwa anyanwụ India, a na-eri okooko ya na mkpụrụ osisi ya dị ka nri na-egbu egbu na osikapa. A na-ejikarị azụ a gwakọtara agwakọta ma ọ bụ nke a mịrị amị emepụta ya ma ha kwenyere na ọ nwere ọgwụ. Ndị Chakma na-eri pods ahụ na mpaghara ugwu Chittagong nke Bangladesh na India. A na-akpọ ya "Hona Gulo" n'asụsụ Chakma.

Osisi a bụ ihe oriri dị mkpa n'etiti ndị Karen, ndị na-enwekwa ekele maka uru ọgwụ ya. A na-esi okooko osisi ahụ esi ma na-eme ka ọ dị mma. A na-egbutu mkpụrụ osisi ndị na-eto eto na-enweghị isi ma na-eji mkpụrụ dị nro n'ime, na-enwe ụcha na ọdịdị nke akwụkwọ lettuce, na-eji na nri dị iche iche.[17]

N'ọgwụ ọdịnala[dezie | dezie ebe o si]

A na-eji mkpụrụ Oroxylum indicum eme ihe na ọgwụ ọdịnala India Ayurvedic na Chinese.[5] Mgbọrọgwụ mgbọrọgwụ bụ otu n'ime ihe ndị a na-eche na ọ bara uru na usoro ngwakọta na Ayurveda na ọgwụgwọ ndị ọzọ.[5][18][19]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ndepụta nke ihe ndị Thai mejupụtara

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. A Review on the Taxonomy, Ethnobotany, Chemistry and Pharmacology of Oroxylum indicum Vent
  2. Ecoport. Archived from the original on 2020-07-11. Retrieved on 2022-09-12.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Broken bones tree. Flowers of India. Retrieved on 11 December 2017.
  4. efloraofindia - Oroxylum indicum. Archived from the original on 2022-09-12. Retrieved on 2022-09-12.
  5. 5.0 5.1 5.2 5.3 5.4 5.5 5.6 Chaudhary (2011). "A Review on the Taxonomy, Ethnobotany, Chemistry and Pharmacology of Oroxylum indicum Vent". Indian Journal of Pharmaceutical Sciences 73 (5): 483–490. DOI:10.4103/0250-474X.98981. PMID 22923859. 
  6. India Biodiversity Portal - Oroxylum indicum (L.) Kurz
  7. Phillipps (22 April 2012). The Midnight Horror Tree. Retrieved on 5 September 2012.
  8. Corner (1952). Wayside Trees of Malaya. Singapore: Govt. Printing Office. 
  9. (2004) Tropical and Subtropical Trees - An Encyclopedia. Portland: Timber Press. 
  10. Oroxylum indicum. eFloras.org. Dinghushan Plant Checklist, Chinese Academy of Science.
  11. Theobald, W.L. (1981).
  12. Gu (1 September 2006). "Pseudonocardia oroxyli sp. nov., a novel actinomycete isolated from surface-sterilized Oroxylum indicum root". Int. J. Syst. Evol. Microbiol. 56 (Pt 9): 2193–2197. DOI:10.1099/ijs.0.64385-0. PMID 16957120. 
  13. Shah (1 January 1936). "131. The constitution of oroxylin-A, a yellow colouring matter from the root-bark of Oroxylum indicum, vent". J. Chem. Soc.: 591–593. DOI:10.1039/JR9360000591. 
  14. O'Neill (2017-03-29). "Integrating ethnobiological knowledge into biodiversity conservation in the Eastern Himalayas". Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine 13 (21). DOI:10.1186/s13002-017-0148-9. PMID 28356115. 
  15. (1990) Trees and Shrubs of Nepal and the Himalayas; page 200. Pilgrims Books House. ISBN 9747315432. 
  16. ePIC - Detailed results from SEPASAL for oroxylum indicum. Archived from the original on 2020-09-20. Retrieved on 2022-09-12.
  17. Anti-Infectious Plants of the Thai Karen: A Meta-Analysis
  18. Doshi (2012). "Anti-inflammatory activity of root bark and stem bark of Shyonaka". Journal of Ayurveda and Integrative Medicine 3 (4): 194–197. DOI:10.4103/0975-9476.104434. PMID 23326090. 
  19. Jayaweera, D.M.A. (1981).