Osifekunde

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Ihe mkpuchi ndụ nke Osifekunde nke Pascal d'Avezac-Macaya nyere iwu n'ihe di ma afọ 1838
Osifekunde
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịIjebu Kingdom Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1795 Dezie
Ebe ọmụmụSagamu Dezie
Ọrụ ọ na-arụdomestic worker Dezie
nhazi nke ọhaenslaved person Dezie

Osifekunde nke Ijebu (amụrụ n'ihe dị ka [1]) bụ nwoke Ijebu onye akụkọ ya edere ede, dị ka onye Trans Atlantic Slave Trade metụtara, na-eje ozi dị ka otu n'ime ihe ndekọ ọdịda anyanwụ mbụ nke ala Yoruba.[2]

Oge ọ malitere[dezie | dezie ebe o si]

Osifekunde si Epe, Ijebu Ode mana a mụrụ ya na Makun, mpaghara Sagamu n'ihe dị ka afọ 1795. Nna ya bụ Adde Sonlou, onye agha Ijebu nke gbapụrụ Makun n'ihi esemokwu nke kpatara ọnwụ nke onye agha ọzọ. Na mgbakwunye na oge na Epe n'ihi ebe mgbaba nna ya Sonlou, Osifekunde nọrọ oge na Alaeze nke ala Benin. Nna nna Osifekunde bụ Ochi-Wo onye nwere ọfịs Ladeke.[3]

Onye Azụmaahịa Ohu Trans Atlantic metụtara[dezie | dezie ebe o si]

Osifekunde dị ihe dị ka afọ 20 (ihe dị ka 1810) mgbe ndị ohi ụgbọ mmiri Ijaw jidere ya na ọdọ mmiri nke Obodo Niger Delta ma resị ya ndị ahịa ohu Mba Brazil. Ijaw no na Niger Delta[1]

Nzukọ ya na Pascal d'Avezac-Macaya na Paris[dezie | dezie ebe o si]

N'ihe dị ka afọ 20 mgbe a kpọfere Osifekunde na Brazil, ọ sonyeere nna ya ukwu (otu Maazị Navarre) gaa Paris ebe ọ rụrụ ọrụ dị ka odibo ma jiri aha 'Joaquim' na 'Joseph'. Brazil Paris Na Paris, ọ zutere Pascal d'Avezac-Macaya, onye na-ede akụkọ ihe mere eme na osote onye isi oche nke Société Ethnologique de Paris, onye nwere mmasị dị ukwuu n'Afrika. Pascal d'Avezac-Macaya Société Ethnologique de Paris Pascal d'Avesac-Macaya gbara Osifekunde ajụjụ ọnụ (n'asụsụ Portuguese ebe ọ bụ na Osifekund na-asụ obere ma ọ bụ enweghị French n'oge ahụ) ruo ọtụtụ izu na ncheta Osifekonde banyere ọbọdọ Ijebu Ode na obodo Lagos (nke Pascal d'Avezac-Macay bipụtara na afọ 1845) ghọrọ ihe dị mkpa na ihe ọmụma mba Europe banyere mba Guinea Coast.[3][4]

Pascal d'Avesac-Macaya mere ndokwa ka Osifekunde kwaga mbà Sierra Leone (n'oge ahụ bụ ógbè ndị Britain guzobere dị ka ebe obibi maka ndị a dọtara n'agha nke mpaghara ọwụwa anyanwụ Afrịka Squadron tọhapụrụ) mana Osifekund anabataghị onyinye ahụ ma dị ka P.C. Lloyd si kwuo "họrọ ịgba ohu n'okpuru nna ya ukwu mbụ na Brazil, ebe ọ nwere ike ịnọ na nwa ya nwoke". Ndị agha ọwụwa anyanwụ Afrịka [5] Enweghị akụkọ banyere Osifekunde mgbe ya na Pascal d'Avezac-Macaya zutere. N'ịbụ onye yiri ka ọ na-enwe nkụda mmụọ n'ihi ọdịdị na-agafe agafe nke ya na Osifekunde, Pascal d'Avezac-Macay dere, sị:  

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Lovejoy (2007). Civilian Casualties in the Context of the Trans Atlantic Slave Trade. In:Daily Lives of Civilians in Wartime Africa by Laband.. Greenwood Publishing Group, 32–33. ISBN 9780313335402.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Lovejoy" defined multiple times with different content
  2. Curtin (1967). Africa remembered; narratives by West Africans from the era of the slave trade. University of Wisconsin Press, 1967. ISBN 9780299042844. 
  3. 3.0 3.1 Lloyd. Osifekunde of Ijebu. In Curtin. Africa remembered; narratives by West Africans from the era of the slave trade. Ed.. University of Wisconsin Press, 1967, 217–288.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Lloyd" defined multiple times with different content
  4. I. A. Akinjogbin (1998). War and Peace in Yorubaland, 1793-1893. Heinemann Educational Books (Nigeria), (University of Michigan). ISBN 9789781294976. 
  5. John Laband (2007). Daily Lives of Civilians in Wartime Africa: From Slavery Days to Rwandan Genocide Daily Life Through History. Greenwood Publishing Group. ISBN 9780313335402. 

Àtụ:Slave narrative