Osimiri Coatzacoalcos

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

 

Osimiri Coatzacoalcos

Coatzacoalcos

Approaching the mouth of the river from the Gulf of Mexico. The city of Coatzacoalcos is to starboard, and Allende to port. (2011)

Ebe onu mmiri a di

Mputara ya "ebe agwo na-ezo onwe ya" (Nahuatl)

Ebe o di

Mba Mexico

Steeti Oaxaca, Veracruz

Mpaghara Isthmus of Tehuantepec

Obodo ndi mepere emepe Matías Romero, Minatitlán, Nanchital, Coatzacoalcos

Njirimara ya ndi a na-ahu anya

Ebe o si  

 • coordinates 16°56′44″N 94°37′1″W / 16.94556°N 94.61694°W

Onu ya  

 • coordinates 18°9′56″N 94°24′50″W / 18.16556°N 94.41389°W

 • mweli-elu ya 0 m (0 ft)

Ogologo ya 325 km (202 mi)

Ibu ya 17,563 km2 (6,781 sq mi)

Mwupu ya


 

 • Adighi elu adighi ala 1,163 m3/s (41,100 cu ft/s)

Basin features

Tributaries  

 • left Sarabia, Jaltepec

 • right El Corte, Uxpanapa

Coatzacoalcos bụ nnukwu osimiri nke na-enye nri n'akụkụ ndịda nke steeti Veracruz; ọ malitere na Sierra de Niltepec ma gafee steeti Oaxaca na mpaghara Isthmus nke Tehuantepec, na-asọba kilomita 325[1] (202 kilomita) na Gulf of Mexico. Ndị na-atụ ụtụ isi gụnyere El Corte, Sarabia, Jaltepec, Chalchijalpa, El Chiquito, Uxpanapa, na Calzadas. Njikọ nke osimiri ndị a niile na-emepụta otu n'ime nnukwu mmiri na-asọ na mpaghara ahụ dum. Abụọ n'ụzọ atọ nke iyi ndị ahụ nwere ike ịgafe.

Njem Juan de Grijalva mere na 1518 zutere osimiri ahụ.: 34 Hernán Cortés zigara Diego de Ordaz ka ọ nyochaa osimiri ahụ dị ka ọdụ ụgbọ mmiri nwere ike.[2]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

Osimiri Coatzacoalcos bụ otu n'ime osimiri kachasị mkpa na Mexico. Francisco Gali sere map kachasị ochie nke osimiri a na 1580. N'adịghị ka ọtụtụ map e mere na New Spain na nkeji iri na ise ikpeazụ nke narị afọ nke iri na isii, map a bụ naanị Europe n'ụdị ma na-echetara ya chaatị ụgbọ mmiri. Nnyocha nke map ahụ na-egosi na e mere ya ngwa ngwa. Ma njehie dị n'ebe dị anya na ọtụtụ mgbazi a ka nwere ike ịhụ na-akwado echiche a. O yiri ka Francisco Gali nwere mmasị karịa site n'echiche ya dị ka onye nchọpụta na onye na-eme njem n'akụkụ kachasị mkpa nke mpaghara ahụ: ohere nke ijikọ Oké Osimiri North na Oké Osimiri South site na Strait of Tehuantepec. N'ihe banyere nke a, a ga-adọta map nke Coatzacoalcos iji gosipụta ịdị irè nke iji osimiri ahụ dị ka ụzọ dị n'oké osimiri.

Akụkọ ifo[dezie | dezie ebe o si]

Dị ka akụkọ mgbe ochie si kwuo, chi Mesoamerica bụ Quetzalcoatl nọ n'ụgbọ mmiri e ji akpụkpọ agwọ mee ma na-agagharị ruo mgbe ọ furu efu. Kemgbe ahụ, a maara osimiri ahụ dị ka Coatzacoalcos, nke pụtara "ebe agwọ na-ezo" na Nahuatl.[3]

Ọdụ Ụgbọ Mmiri[dezie | dezie ebe o si]

Obodo Coatzacoalcos, nke dị n'ọnụ osimiri ahụ, bụ otu n'ime ọdụ ụgbọ mmiri kachasị azụmaahịa na nke mepere emepe, nke a na-ewere dị ka nke atọ kachasị mkpa na Gulf of Mexico, na-enye otu n'etiti ụzọ njem kachasị mkpa maka azụmahịa mba ụwa nke ngwaahịa ya dị mkpa maka azụmahịa ọrụ ugbo, ọhịa, na azụmahịa n'ozuzu maka Isthmus nke Tehuantepec.

Mmetọ[dezie | dezie ebe o si]

Coatzacoalcos sokwa n'ime osimiri ndị kachasị emetọ n'ụwa, n'otu akụkụ n'ihi enweghị iwu gburugburu ebe obibi na-echebe mmiri ọha.[4] Dị ka ụlọ ọrụ Mexico Center of Environmental Law (CEMDA) si kwuo, nnukwu ụlọ ọrụ na-emetọ ikuku bụ ụlọ ọrụ petrochemical nke Mexico Pemex.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ụgbọ okporo ígwè CG
  • Ndepụta nke osimiri ndị kasị ogologo na Mexico
  • Oké ọhịa Zoque

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Estadísticas por tema (Spanish). INEGI. Retrieved on 21 September 2011.
  2. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Diaz
  3. Wimmer. DICTIONNAIRE de la langue NAHUATL CLASSIQUE (French). Retrieved on 22 September 2011.
  4. Peter M. Garber The Mexico-US Free Trade Agreement, 19 January 1994