Jump to content

Osisi na-ekwu okwu (Bonambappe)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Osisi na-ekwu okwu (Bonambappe)
sculpture
mba/obodoKameroon Dezie
ebeDouala Dezie
nhazi ọnọdụ4°2′38″N 9°41′14″E Dezie
ụdịpublic art Dezie
Onye nchepụtaFrédéric Keiff Dezie
Map

L' arbre à palabres bụ ihe ọkpụkpụ na-adịgide adịgide dị na Douala ( Cameroon ). Onye na-ese ụkpụrụ ụlọ bụ Frédéric Keiff mere na 2007, ọ dị ka osisi palaver, nke ogwe ya na alaka ya na-eji mkpara ígwè na-ese ihe, ebe a na-ejikọta iberibe iko ndị nwere agba na-anọchi anya akwụkwọ.

 

Ihe osise[dezie | dezie ebe o si]

Arbre à Palabre nke Frédéric Keiff dere bụ osisi palaver nke ogwe ya na alaka ya na-eji mkpara ígwè na-ese ihe, ebe a na-ejikọta ibe ya nke iko nwere agba na-anọchi anya akwụkwọ. Nrụnye ahụ karịrị mita 5 n'ogologo na gburugburu mkpuchi nke 7 mita, a na-ejikwa osisi ndị a na-etinye n'ime ogwe osisi, na-eje ozi dị ka oche. Ọ bụ ntinye ụzọ ụzọ.

Na mbụ a tụrụ ime iji dochie anya osisi palaver nke Douala, nnukwu baobab dị na mpaghara Bonaberi, nke dara na 1993, ihe atụ pụtara nrụnye na-amanye mgbanwe ụfọdụ na usoro ahụ. Omenala, n'akụkụ osisi palaver, onye isi obodo na ndị otu kansụl (ndị a na-akpọ ndị ama ama) na-ezukọ na oche iji were mkpebi ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mmekọrịta ọha na eze kacha mkpa gbasara obodo, ọ bụkwa n'ebe ahụ ka ụkpụrụ ọdịnala bụ ọnụ. bufere site n'ọgbọ.

Ihe osise a ghọrọ isiokwu nke ogologo mkparịta ụka dị ogologo n'etiti onyeisi obodo na ndị a ma ama, bụ ndị mesịrị kpebie machibido onye na-ese ihe si mba ọzọ ka ọ tinye ihe osise ya n'akụkụ ndị ọzọ nke osisi palaver nke mbụ. Agbanyeghị, ọ dị mkpa na etinyere nrụnye Keiff na mbara ọha, nke dị mfe ịnweta ndị bi na ya iji kwe nkwa na osisi palaver nke oge a ga-aga n'ihu na-arụ ọrụ ihe atụ ya dị ka nzụkọ, mkparịta ụka, na ebe nnwekọrịta. Onye isi elu nke Douala, Prince René Duala Manga Bell, nyere otu n'ime ihe onwunwe ya na Bonanjo maka ịmegharị Arbre à Palabre nke e hiwere maka SUD 2007 ma nye ya onyinye obodo Douala.

Ogige ebe Arbre à Palabre dị bụ nke ezinụlọ Bell, ọ bụrụgodị na nrụnye n'onwe ya dị na mpaghara ọha. Mpaghara a gbara gburugburu ebe ncheta atọ akụkọ ihe mere eme nke Douala: na North, Vault nke ndị eze Bell, ebe taa otu René Douala Manga Bell na-agha ụgha; na South, Espace doual'art (ụlọ ọrụ na-enye ego nke oru ngo) nke onye nwere ike ịhụ n'ụzọ doro anya Obí nke Eze Bell, nke a na-akpọkarị "La Pagode", nke ndị German colonizers wuru na 1905 maka eze Auguste Manga Ndoumbe ; na, n'ikpeazụ, na West, Ochie ụlọ ikpe iwu .  

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Pensa, Iolanda (ed.) 2017. Ọha Ọha na Africa. Art et transformations Urbaines à Douala /// Mgbanwe nka na ime obodo na Douala. Genève: Metis Presses. ISBN 978-2-94-0563-16-6
  • Verschuren, K., X. Nibbeling na L. Grandin. (2012): Ime Douala 2007-2103, Rotterdam, ọrụ nka nka ICU
  • Keiff, F. (2007): Residence à Douala. L'arbre à palabre. http://fredkeiff.blogspot.it (17 Ọkt - 20 Disemba 2007)
  • Akwụkwọ ozi 27, (2013): «Trasformazioni urbane: l'edizion 2013 di SUD, a Douala» N'ime akwụkwọ ozi 27. (Nọvemba 29, 2013)
  • Marta Pucciarelli (2014) Akụkọ ikpeazụ. Mahadum nke Applied Sciences na Arts nke Southern Switzerland, Laboratory of visual Culture. [1]

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

Akụkọ metụtara[dezie | dezie ebe o si]