Paul Kodjo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Paul Kodjo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Aha enyerePaul Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1939 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2021 Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto Dezie

Paul Kodjo (a mụrụ n'afọ 1939) bụ onye Ivory Coast na-ese foto. A maara Kodjo nke ọma maka foto ya e sere na Abidjan n'afọ ndị 1970, na-esote nnwere onwe Ivory Coast pụọ n'aka ọchịchị mba France.[1] A na-akpọ ya "nna nke foto na Ivory Coast".[2]

Mmalite ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Kodjo na 1939, na Abidjan, Ivory Coast; nne ya bụ onye Ghana ebe nna ya bụ onye Ivory Coast.[3][1] O nwetara ọrụ mbụ ya dị ka onye na-ese foto na Ghana. O mechara kwaga France, ebe ọ rụrụ ọrụ dị ka onye na-ede akwụkwọ maka Fraternité-Matin, akwụkwọ Ivory Coast.[3][4][1] N'oge a, ọ bụ otu n'ime naanị ndị ojii na-ese foto iji dekọọ ngagharị iwe ụmụ akwụkwọ na May 1968 na Paris.[3]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1970, Kodjo laghachiri Ivory Coast, ebe ọ rụrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ foto.[3][5][1] O guzobere ụlọ ọrụ mgbasa ozi, ma mepụta ọrụ foto efu dịka Photo-romans maka magazin Ivoire Dimanche.[3][5] N'afọ 1973, ọ natara Grand Prize for International Photographic Reporting.[4]

N'afọ ndị 1990 Kodjo kwụsịrị ise foto. O mechara nyefee foto ya n'aka onye na-ese foto Ananias Léki Dago. Dago na Goethe Institute rụkọtara ọrụ iji weghachite ihe ndị na-adịghị mma, ma nye aka n'inye nkwado ka ukwuu maka ọrụ Kodjo.[3][1]

A gụnyere ọrụ ya na nchịkọta nke Art Gallery nke Ontario.[3][6]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Le photographe ivoirien Paul Kodjo sauvé de l’oubli (fr). Le Monde.fr (17 May 2018).
  2. Simonet (28 May 2015). ICI ABIDJAN - L’autre capitale de la photographie (fr). Le Point.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 Ivorian moments (en). Art Gallery of Ontario.
  4. 4.0 4.1 Erica (1 September 2005). Photographes d'Afrique de l'Ouest. L'expérience yoruba (in fr). KARTHALA Editions. ISBN 978-2-8111-3999-5. 
  5. 5.0 5.1 Bonneau (1973). Écrivains, cinéastes et artistes ivoiriens: aperçu bio-bibliographique (in fr). Nouvelles éditions africaines. 
  6. Adams (8 November 2020). The new AGO department devoted to global African art aims to combat tokenism. NOW Magazine. Archived from the original on 14 June 2022. Retrieved on 14 June 2022.