Peter Dunsby

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Peter Dunsby
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Aha enyerePeter Dezie
aha ezinụlọ yaDunsby Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya12 Novemba 1966 Dezie
Ọrụ ọ na-arụcosmologist Dezie
onye were ọrụUniversity of Cape Town Dezie
ebe agụmakwụkwọQueen Mary University of London Dezie
Ebe obibiSouth Africa Dezie
Onye na-achịkwa ma jikwaaNational Astrophysics and Space Science Programme Dezie
webụsaịtịhttp://peterdunsby.net Dezie
kọwara na URLhttp://dbpedia.org/resource/Peter_Dunsby Dezie

Peter Dunsby (amụrụ na 12 Nọvemba 1966) bụ prọfesọ zuru oke nke ikike ndọda na Cosmology na Ngalaba nke mgbakọ na mwepụ na mgbakọ na mwepụta na Mahadum Cape Town, South Africa. [1] bụ onye nduzi nke Astrophysics, Cosmology na Gravity Centre na mahadum ruo n'afọ 2016. [2] [3] na-ejekwa ozi na bọọdụ nchịkọta akụkọ nke International Journal of Modern Physics . [1]

Dunsby ebipụtala ọtụtụ akwụkwọ na ngalaba nke Cosmology na ikike ndọda, gụnyere echiche dị elu nke ikike ndọdịrị na f (R) ikike ndọwa, [4] ọ bụkwa onye guzobere onye nduzi nke South African National Astrophysics and Space Science Programme (NASSP). [5]

N'afọ 2006, Southern African Association for the Advancement of Science nyere Dunsby ihe nrite ọlaọcha maka onyinye ya na nkà mmụta mbara igwe. Kọmitii ahụ kpọrọ nchọpụta [6] na cosmic microwave background radiation na ọmụmụ nke ụdị Ia supernova nke mere ka ngụkọta nke Hubble dịkwuo mma. [7]'afọ 2016, National Science and Technology Forum nyere ya ihe nrite maka Human Capacity Development maka ọrụ ya ịzụlite ụmụ akwụkwọ postgraduate na ndị na-eme nchọpụta post doctoral. [1]

N'ọnwa Ọktoba afọ 2017, a họpụtara Dunsby ka ọ bụrụ onye otu College of Fellows nke Mahadum Cape Town . [8]

Du[9] nwetara nlebara anya mba ụwa n'oge na-adịghị anya na-esote akụkọ 20 Machị 2018 nke "ihe na-egbuke egbuke na nso Trifid na Lagoon Nebulae" na Astronomers Telegram, ọrụ ịntanetị maka ịgbasa ozi ngwa ngwa banyere ihe omume mbara igwe. [10] nkeji iri anọ gachara, o biputara ọzọ, na-ekwu na ihe ahụ a na-ekwu okwu ya bụ "e ji mara Mars". Dunsby mechara kọwaa ihe ahụ mere na Newsweek dị ka "mmejọ ziri ezi nke sitere na ịghara ịlele ihe ọzọ dị na igwefoto m, n'oge nnọkọ astrophotography na-akpaghị aka na obere ihe na atụmatụ nke ihe, mana kwetara na ọ bụ ihe ọchị. Ụwa kwesịrị ịmụmụ ọnụ ọchị karịa, yabụ nke ahụ bụ ihe dị mma nke si n'ihe omume a pụta.[11]"[12] Ndị editọ Telegram nke Astronomer nyere Dunsby ihe nrite ire-na-achị ọchị dị ka onye chọpụtara Mars.

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Prof Peter Dunsby. University of Cape Town. Retrieved on 29 March 2018.
  2. Haggard. "Reaching for the stars to boost research capacity", The M&G Online. Retrieved on 2018-03-22. (in en)
  3. IJMPD Editorial Board (World Scientific) (en-US). www.worldscientific.com. Retrieved on 2018-03-26.
  4. Peter Dunsby - Google Scholar Citations. scholar.google.co.uk. Retrieved on 2018-03-22.
  5. Peter K. S. Dunsby (en). ResearchGate. Retrieved on 2018-03-22.
  6. Southern African Association for the Advancement of Science (S2A3) Award | University of Cape Town (en). www.uct.ac.za. Retrieved on 2018-03-26.
  7. Science Faculty's Professor Peter Dunsby honoured at NSTF Awards | Faculty of Science (en). www.science.uct.ac.za. Retrieved on 2018-03-26.
  8. UCT's new Fellows. |University of Cape Town (en). www.uct.ac.za. Retrieved on 2018-04-05.
  9. ATel #11448: Very bright optical transient near the Trifid and Lagoon Nebulae. ATel. Retrieved on 2018-03-25.
  10. Bryner. "Astronomer Announces He Has Discovered ... Mars", Live Science, 2018-03-22. Retrieved on 2018-03-26.
  11. "ATel on Twitter", Twitter. Retrieved on 2020-08-24. (in en)
  12. Godlewski. "For 40 minutes he thought he had discovered a new object, but it turned out to be Mars", Newsweek, 2018-03-22. Retrieved on 2018-03-26. (in en)