Pierre Verger

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ya[1]Pierre Edouard Leopold Verger, onye a na- 'Fátumbí' ma ọ bụ Fátúmbí (4 Nọvemba 1902, na Paris - 11 Febụwarị 1996, na Salvador, Brazil) bụ onye na-ese foto, onye na-akụziri onwe ya ethnographer, na Babalawo (onye ụkọchukwu Yoruba nke Ifà) onye tinyere ihe ka ukwuu n'oge ndụ ya n'ịmụ banyere Ndị Afrịka - Ahịa ohu, okpukpe ndị dabeere n'Afrịka nke ụwa ọhụrụ, na omenala na akụ na ụba si na Afrịka.

Ndụ[dezie | dezie ebe o si]

Mgbe ọ dị afọ 30, mgbe ezinụlọ ya nwụnahụrụ, Pierre Verger malitere ọrụ nke onye na-ese foto. N'ime afọ 15 sochirinụ, ọ gara kọntinenti anọ ahụ, na-edepụta ọtụtụ mmepeanya ndị Ebe ọ na-aga gụnyere Tahiti (1933); United States, Japan, na China (1934 na 1937); Ịtali, Spain, Sudan (Mali ugbu a), Niger, Upper Volta, Togo na Dahomey (Benin ugbu a, 1935); West Indies (1936); Mexico (1937, 1939, na 1957); Philippines na Indochina (Thailand ugbu a, Laos, Cambodia na Vietnam, 1938); Guatemala na Ecuador (1939); Senegal (dị ka onye agha, 1940); Argentina (1941), Peru na Bolivia (1942 na 1946); na n'ikpeazụ Brazil (1946). gosipụtara foto ya Ndụ magazin ndị dị ka Paris-Soir, Daily Mirror (n'okpuru aha nzuzo nke "Mr. Lensman"), Life, na Paris Match, na n'afọ 1955, onye nlekọta Edward Steichen họọrọ ihe osise ya nke ụmụ nwanyị atọ na-ebu arịa okooko osisi n'isi turbaned maka ihe ngosi MoMA nke 1955 The Family of Man, nke nde ndị ọbịa 9 hụrụ.

N'obodo Salvador, Brazil ọ hụrụ ebe na ndị mmadụ n'anya, ma kpebie ịnọrọ maka ọdịmma. N'ịbụ onye nwere mmasị na akụkọ ihe mere eme na omenala obodo, ọ tụgharịrị site n'aka onye na-ese foto na-ezighị ezi gaa n'aka onye nchọpụta nke ndị si mba Africa na America.. Njem ndị sochirinụ lekwasịrị anya na ebumnuche ahụ: ụsọ oké osimiri ọdịda anyanwụ nke Africa na Paramaribo (1948), Haiti (1949), na Cuba (1957). Mgbe ọ gụsịrị omenala Yoruba na mmetụta ya na Brazil, Verger ghọrọ onye mbido nke okpukpe Candomblé, ma na-eduzi ememe ya. N'oge ọ gara Benin, a malitere ya na Ifá (ịgba afa), ọ ghọrọ Babalawo (onye ụkọchukwu) nke Orunmila, a gụgharịrị ya Fátumbí ("onye a mụrụ ọzọ site na onye amụma Ifá").

Ntinye aka Veger na ethnography gụnyere n'ọtụtụ akwụkwọ ọgbakọ, akụkọ akụkọ na akwụkwọ., [2] [3] [4] ma bụrụ nke Mahadum Sorbonne nabatara, nke nyere ya nzere doctoral (Docteur 3eme Cycle) na 1966 - ihe dị egwu maka onye hapụrụ ụlọ akwụkwọ sekọndrị mgbe ọ dị afọ 17.

Verger nọgidere na-amụ na idekọ isiokwu ọ họọrọ ruo mgbe ọ nwụrụ na Salvador, mgbe ọ dị afọ 93.. N'oge ahụ, ọ ghọrọ prọfesọ na Mahadum Federal nke Bahia na 1973, ebe ọ bụ onye na-ahụ maka nguzobe Afro-Brazilian Museum na Salvador; ma jee ozi dị ka prọfesụ nleta na Mahadum nke Ifé na Naịjirịa. Ụlọ ọrụ -enweghị uru Pierre Verger Foundation [pt] na Salvador, nke o guzobere iji gaa n'ihu n'ọrụ ya, nwere ihe karịrị foto 63,000 na ihe ndị na-adịghị mma e sere ruo 1973, yana akwụkwọ ya na akwụkwọ ozi ya.

[5] Edere ndụ ya n'akwụkwọ Jérôme Souty na ihe nkiri. [6]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Carole Cusack, Alex Norman Handbook of New Religions and Cultural Production 2012- Page 480 "... were the french anthropologists Pierre Verger (1902–1996) and Roger Bastide (1898–1974), who both turned out to be a kind of 'culture hero' for both Candomblé and the afro-brazilian people."
  2. Pierre Verger (1951). Note sur le culte des orisha e vodoun à Bahia de Tous les Saints au Brésil et à l'ancienne Côte des Esclaves; republished in 1982 by Corrupio, Brazil, Memoire (in French). IFAN, Dakar, Senegal. 
  3. Pierre Verger (1985). Fluxo e Refluxo do tráfico de escravos entre o golfo de Benin e a Bahia de Todos os Santos (in Portuguese). Corrupio. 
  4. Pierre Verger (1995). Ewé, o uso de plantas na sociedade ioruba (in Portuguese). Odebrecht and Companhia das Letras, Brazil. 
  5. Pierre Fatumbi Verger: Mensageiro Entre Dois Mundos. Movie, Brazil (1998).
  6. Jérôme Souty (2007). Pierre Fatumbi Verger. Du Regard Détaché à la Connaissance Initiatique (in French). Maisonneuve & Larose, Paris, 520.   ; Jérôme Souty (2011) (in Portuguese) Pierre Fatumbi Verger. Do Olhar livre ao conhecimento iniciatico, Terceiro Nome, São Paulo, 446 p.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]