Jump to content

Psikyɛ dialect

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Psikye (Psikya, Kapsiki) bụ asụsụ Afro-Asiatic a na-asụ n'ebe ugwu Cameroon na ọwụwa anyanwụ Nigeria. Ụdị dị iche iche gụnyere Psikyɛ na Zləngə. Blench (2006) kewara ya dị ka olumba nke Kamwe.[1]

Aha[dezie | dezie ebe o si]

Na Cameroon, ndị na-asụ Psikya na-eji aha Margi na-ezo aka n'asụsụ nke ha na ụdị atọ ya. Prefix ka-, na Kapsiki 'ndị mmadụ', na-aka ọtụtụ ethnonym. A na-akpọ ya Higi na Naijiria.

Asụsụ[dezie | dezie ebe o si]

Psikyá na-ekpuchi akụkụ ndịda ọdịda anyanwụ nke mpaghara Mokolo na Mogodé (ngalaba Mayo-Tsanaga, Far North Region, Cameroon) n'akụkụ ókèala Nigeria, na ógbè Roumzou, Mogode, na Roumsiki. Ndị Sara na-akpọ ha Kamu.

A na-asụ Zléŋé na Wula naanị n'ógbè abụọ n'obodo nta Oula dị na Cameroon.[2]

Usoro ide ihe[dezie | dezie ebe o si]

Bible Alliance of Cameroon mepụtara A Psikyɛ mkpoputa ma jiri ya mee ihe na nsụgharị nke Bible n'ime Psikyɛ, Ghena ta Shala, nke e bipụtara na 1988. Nke a na-eji ọtụtụ mkpụrụedemede ndị ọzọ gụnyere akpan akpan ꞌɓ, ɗ, ə, ɛ, ŋ, '⟩.

Ihe edeturu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Blench, 2006. The Afro-Asiatic Languages: Classification and Reference List (ms)
  2. (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069.