Puy (obodo)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Monge de Montaudon na-geta ihe nrite maka uri ya site n'aka Puy Sainta Maria : sparrowhawk na-acha hétan n'ogwe aka ya.

[1]Puy ma ọ bụ pui bụ ọọọọ, nke a na-hazikatu dị ka otu guild ma ọ bụ ọọọ (Katholic), maka kapaọnke nke egwu na uri, na-ọọọ site na ọo ọọọọ.  Okwu puy na-embeya site na podium Latin, nke erita "ebe a ga-eso", na-ezo aka na okwu dị elu nke ma ọkpa ọu weè tịh ha ma ọ bụ mới ikpe gere ha nấa.  [1] E hiwere Puys n'ọtụtụ omenala na France, gụnyere na England, na oge etiti oge na Renaissance, kamakwa ya na Latin na Occitan.

A raara nwayyok twe na-yyyyyyyy nnye Mary  E ji hutu nke mộ na-banye na ya ga-cộu iyi.  Ndị na-ahụ maka ụlọ ọrụ na-ahọpụta abụghị otu ndị na-ahụ maka ọrụ.  Nữ otu ọ ike ọo ọo ọ bụ onye nkịtị, ọ ọ mị bụ nwa, ọ ama ama ọ bụ bourgeois, obodo ọ bụ ime obodo.  Ọ kwadebere mmemme paraliturgy nke mbụ maka ụbọchị Marian, mana ọ malitere asọmpi na n'ikpeazụ asọmpi ahụ ghọrọ ihe a na-elekwasị anya na mmemme ahụ.  E kwusiri ike na egwu na egwu egwu n'oge mbụ, ma nime ọtụtụ narị afọ, this quality came to control the concerns of the gang and puys of Normandy, especially ewu ewu site and hundred years nke iri na ise gaa n' ihu, na-apepainitaghachi na nke iri na asaa dị ka ồạm bần một.  Ọ dịghị ka ọ bụ mgbanwe French


Ọ dị ka Puy Sainte Maria (Puy-Sainte-Marie), nke yiri Le-Puy-en-Velay (Podium Aniciense) n'asụsụ Occitan n'okpuru nkwado nke Alfonso II.  nke Aragon (1162 - 96).  N'ime troubadours mủ a mara na ha na-ọọmpi bụ Monge de Montaudon, bụ onye natara Eurasian sparrowhawk dị ka ihe nrite maka otu ibe.  A na-ekwu site na vida ya na o jigidere "suzerainty" nke "cour du Puy" (cour du Puy) ruo mgbe ọ gbazere

Elu nke nước nội French dị n'oge nội sạn .  Ndị na-emeghe maka ụdị egwuregwu ọ bụla, nwere isiokwu, ụdị na ụdị dị iche iche anaghị akwado.  [1] Otu n'ime ombu ủ a na-ọnọ bụ ụmụ nịị, Ọbọ eze, jeu parti, serverntois, na ballade .  Egwu a bụ monophonic na strophic, nke Évreux mebere, nke hiwere na 1570 ma nwee ndenye polyphony abụọ nke Orlande de Lassus dere.  Nsogbu ikpe ikpe n'asompi suu kpalitere ekwewata sikke tukhu talaya banyere nkwenye na 100 afọ iri na isi na nke iri na isii.  [2] Ifuru a na-eme n'ebe n'uda France na Spen, ihe nrite nke n'học na-enye ike ọ ọ ọo ọosi, dị ka lilies ma ọ bụ Roses, ma ọ bụ nke ọ ọ .  Enwere ike gebāputa ihe nrite floral mọ a maka ego.  E ក្រងងកកកងកកាក្រ a, nường ngọng na-enye akara akara ក្រ្រា  Nkịta nwere ike ịdọta ndị ọkachamara na ndị dị ka Jean Froissart, onye meriri Abbeville, Lille, Tournai, na Valenciennes.  Ha dụtakwara anọ na-amu amu nime obodo

Ụmụ agbọghọ amaara[dezie | dezie ebe o si]

Ihe nketa[dezie | dezie ebe o si]

[2]The first Welsh eisteddfod book is Rhys ap Gruffydd, Onye isi ala Deheubarth sitere na nna nna ya sitere na oflọ Dinefwr, and Cardigan Castle na ttịi ekeresimesi, 1176. Dī ka Hywel Teifi Edwards si gwwe, ihe ole na ole a na-edekọ bingere. ihe Ṅaa

[3]Rhys nyere oche sweo dwa ka ihe nrite, otu maka onye meri n'assompi uri na nke ekari maka egwu.  Oche bardic gara onye na-ede uri si Gwynedd, ebe oche egwu gara nwa Eilon the Crythwr, onye otu onye ikpe Rhys.  [1] Oche mgbāsi tậu bụ ihe bara uru, ạọn một maka mủ nộ nạo dị elu.

Na 2007, onye Welsh ọkọ akụkọ ihe mere eme bụ Roger Turvey, na-ede nke Dinefwr Castle, tụrụ aro na echiche The Lord Rhys maka ememme asọmpi nke egwu na uri na Cardigan Castle nwere ike ịbụ nke sitere na asọmpi yiri nke ahụ n'akụkụ ndị ọzọ nke Europe Katọlik.  Na mba ndị ọzọ, a zụrụ ndị na-agụ uri na-agụ uri site n'ịmụ akwụkwọ iji mara ndị omenkà ma ọ bụ ịga ụlọ akwụkwọ ndị otu ndị na-ede uri dị ka Puy nke France, Meistersingers of the Holy Roman Empire, ma ọ bụ Rederijkerskamer nke Netherlands, bụ́ ndị haziri ahazi. asọmpi dị ka eisteddfod n'etiti ndị na-ede uri n'ụbọchị oriri ndị nkwado nke afọ akwụkwọ nsọ Roman Katọlik.  Lord Rhys, Turvey tụrụ aro, nwere ike mụtala gbasara ọdịnala Puy site na Cambro-Normans na Welsh Marches ma ọ bụ n'aka ndị agha Welsh mercenary si France lọta.

. [4]

Ihe ndetu[dezie | dezie ebe o si]

  1. Die Meistersinger von Nürnberg, by Richard Wagner, may reflect a similar tradition to that of the puy in medieval Germany.
  2. Hywel Teifi Edwards (2015), The Eisteddfod, University of Wales Press, page 6.
  3. Long history of Eisteddfod chair. BBC News (16 October 2009). Retrieved on 9 February 2019.
  4. "Eisteddfod may have sprung from French idea", Wales Online, 9 February 2007. Retrieved on 7 February 2019.