Rebecca Joshua Okwaci

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Rebecca Joshua Okwaci
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Sudan Dezie
Aha enyereRebecca Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1960 Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, transport minister, Onye ntaakụkọ Dezie
ebe agụmakwụkwọAlexandria University Dezie

Rebecca Joshua Okwaci bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị South Sudan, na Minista nke Telecommunications na Postal Services na Gọọmentị nke Republic of South Sudan .[1][2] Ọ bụ "onye na-eme mkpọsa udo na onye na-akwado ọrụ ụmụ nwanyị na udo", ọ bụkwa onye guzobere ọtụtụ òtù ụmụ nwanyị Sudanese, South Sudanese ma ọ bụ pan-African, gụnyere ịbụ odeakwụkwọ ukwu nke Women Action for Development.[2] N'ọnwa Disemba afọ 2013, Jess Mathias nke The Guardian kọwara ya dị ka onye kwesịrị ekwesị maka ụmụ agbọghọ karịa ụmụ nwanyị a na-efe ofufe dịka Rihanna na Beyoncé.[2]

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Okwaci nwetara nzere bachelọ na asụsụ Bekee, akwụkwọ, na ntụgharị site na Mahadum Alexandria nke Egypt, soro nzere masta na mmepe nkwukọrịta site na Machị Daystar nke Kenya.[1]

Onye nta akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Okwaci, n'oge agha obodo nke abụọ nke Sudan na 1986, sonyeere ndị Sudan People's Liberation Movement nke e guzobere ọhụrụ wee malite ịrụ ọrụ dị ka onye nta akụkọ maka Redio SPLA, ebe a maara ya dị ka "olu nke mgbanwe".[1]

Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị[dezie | dezie ebe o si]

Na Jenụwarị 2015, Okwaci bịanyere aka na nkwekọrịta ya na onye Kenya ibe ya Fred Matiangi iji tinye eriri fiber optic 600 kilomita n'akụkụ ụzọ Juba-Nadapal-Eldoret.[3] Okwaci duziri ndị nnọchi anya South Sudan, ma kwuo na eriri a ga-eme ka njikọ South Sudan na ụwa ndị ọzọ dịkwuo mma, ọ ga-emekwa ka mmepe, mepụta ohere ọrụ, ma weta udo na nkwụsi ike.[3] A na-atụ anya na a ga-arụcha eriri ahụ tupu ụbọchị a tụrụ anya na a rụchara ya na 2022.[3]

Ihe ndị ruuru ụmụ nwanyị na ime udo[dezie | dezie ebe o si]

Okwaci bụ onye guzobere ọtụtụ òtù, Sudanese Women Association, nke dị na Nairobi, Sudanese women Voice for Peace, na Sudanese Women Empowerment for Peace.[1] Ọ bụ odeakwụkwọ ukwu nke Women Action for Development (WAD).[1]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Rebecca Joshua Okwaci - Inclusive Security. inclusivesecurity.org. Retrieved on 4 November 2017. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "inclusivesecurity.org" defined multiple times with different content
  2. 2.0 2.1 2.2 Matthias (6 December 2013). Why Rebecca Okwaci should be the role model for girls around the world. www.theguardian.com. Retrieved on 4 November 2017.
  3. 3.0 3.1 3.2 Kenya, South Sudan sign deal to lay fiber optic cable - Kenya News Agency. kenyanewsagency.go.ke. Retrieved on 4 November 2017.