Rodolphe Kasser

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Rodolphe Kasser 2007

Rodolphe Kasser (14 Jenụwarị 1927 - 8 Ọktoba 2013), [1] bụ onye ọkà mmụta asụsụ Switzerland, onye ọkà mmụta ihe ochie, na onye ọkà mmụta Coptic. [2] bụ ọkachamara [1] na ntụgharị nke ihe odide Asụsụ Copt oge ochie.

Akụkọ ndụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Yverdon-les-Bains, Switzerland, Kasser nwetara agụmakwụkwọ ya dị elu na nkà mmụta okpukpe na Lausanne na Paris site na 1946 ruo 1950 na diplọma site na École Pratique des Hautes Études (Ph.D. ya na ya) na Paris na 1964. [2] Ọ rụrụ ọrụ ọzụzụ atụrụ na Switzerland na France site na 1953 ruo 1959.

Site na 1963 ruo 1998, ọ nọ na ndị ọrụ na Faculty of Arts nke Mahadum Geneva, na-akụzi asụsụ na akwụkwọ Coptic. Mbụ dị ka prọfesọ pụrụ iche site na 1963 ruo 1976, mgbe ahụ dị ka pròfesọ site na 1976 ruo 1998. Mgbe 1965, ọ bụ onye isi nke nchọpụta ihe ochie nke Swiss Mission of Coptic Archaeology na Kellia, Lower Egypt.

Mgbe afọ 1962 gasịrị, Kasser mere nnyocha dị mkpa n'ọhịa nke asụsụ Coptic, gụnyere nkwadebe nke akwụkwọ ọkọwa okwu Coptic ọhụrụ. A rụrụ ọrụ a n'otu oge na mgbanwe na nhazi asụsụ Coptic. O bipụtara ọtụtụ akwụkwọ edemede Grik na Coptic dị mkpa nke Ọ́bá Akwụkwọ Bodmeriana, ọtụtụ n'ime ha bụ nke Akwụkwọ Nsọ.

Mgbe afọ 2000 gasịrị, Kasser haziri mweghachi ahụ ma kwadebe mbipụta princeps nke Codex Tchacos, nke nwere Oziọma Judas na ihe odide Gnostic atọ ndị ọzọ nke Coptic.

Akwụkwọ ndị a ma ama[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ ọhụrụ [3] bipụtara bụ nsụgharị Bekee nke "Oziọma Judas" dị otu puku afọ na narị asaa. Ihe odide papaịrọs ahụ gosipụtara na ebe ngosi ihe mgbe ochie nke National Geographic Society na Washington DC, n'ọnwa Eprel afọ 2006.

Nsụgharị ahụ na-ekwu na nwoke a kacha akatọọ na Krisendọm ghọtara Jizọs karịa onye ọ bụla n'ime ndị na-eso ụzọ ya. Onye na-eso ụzọ nke raara Jizọs nye na-eme ihe Kraịst kwuru n'onwe ya. Otú ọ dị, ọtụtụ ndị ọkà mmụta agbaala nkọwa a aka kemgbe e bipụtara ozioma mbụ. [4]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

na-ekwu na nwoke a kacha akatọọ na Krisendọm ghọtara Jizọs karịa onye ọ bụla n'ime ndị na-eso ụzọ ya. Onye na-eso ụzọ nke raara Jizọs

  1. CIRAS (Centre Interdisciplinaire des Recherches archéologiques de la Somme). Archived from the original on 2013-10-29. Retrieved on 2024-02-27.
  2. 2.0 2.1 Profiles. nationalgeographic.com. National Geographic. Archived from the original on April 20, 2006. Retrieved on 15 October 2010.
  3. The Gospel of Judas. barnesandnoble.com. Barnes & Noble. Retrieved on 15 October 2010.
  4. Painchaud (2007-05-03). "À propos de la (re)découverte de l’Évangile de Judas *". Laval théologique et philosophique 62 (3): 553–568. DOI:10.7202/015755ar. ISSN 1703-8804. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]