Jump to content

Safi Faye

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Safi Faye
Born(1943-11-22) 22 Novemba 1943
Died22 Febụwarị 2023(2023-02-22) (aged 79)
NationalitySenegalese
EducationÉcole normal de Rufisque, University of Paris
OccupationFilm director, ethnologist
Years active1972–2023
Notable work
Kaddu Beykat, Mossane
Children1
AwardsUn Certain Regard
Safi Faye
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSenegal Dezie
aha n'asụsụ obodoSafi Faye Dezie
Aha ọmụmụSafiyatou Gueth Faye Dezie
Aha enyereSafi Dezie
aha ezinụlọ yaFaye Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya22 Novemba 1943 Dezie
Ebe ọmụmụDakar Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya22 Febụwarị 2023 Dezie
Ebe ọ nwụrụ14th arrondissement of Paris Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye nhazi ndu ihe nkiri, ethnologist, omee ihe nkiri, onye nhazi ederede, anthropologist Dezie
ebe agụmakwụkwọSchool for Advanced Studies in the Social Sciences, École normale de Rufisque Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1972 Dezie
Oge ọrụ ya (njedebe)2023 Dezie
Ọrụ ama amaKaddu Beykat Dezie
ụdị metụtaraCategory:Films directed by Safi Faye Dezie

Safi Faye (November 22, 1943 - Febụwarị 22, 2023) bụ onye isi ihe nkiri na ọkà mmụta agbụrụ na Senegal . [1] Ọ bụ nwanyị Afrịka nke Sub-Sahara nke mbụ mere ihe nkiri ihe nkiri ekesa na azụmaahịa, Kaddu Beykat, nke ewepụtara na 1975. Ọ eduzila ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na ihe nkiri akụkọ ifo na-elekwasị anya na ndụ ime obodo na Senegal.

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Safi Faye na 1943 na Dakar, Senegal, site na ezinụlọ Serer nwere oke. [1] Ndị mụrụ ya, ndị Fayes, sitere na Fad'jal, obodo nta ndịda Dakar. [2] Ọ gara École normal de Rufisque, ma ọ bụ Normal School, na Rufisque ma nata akwụkwọ nkuzi ya na 1962 ma ọ bụ 1963, malitere izi ihe na Dakar. [2] [3]

Na 1966 ọ gara na Dakar Festival of Negro Arts na zutere French ethnologist na filmmaker Jean Rouch . [3] Ọ gbara ya ume ka o jiri ime ihe nkiri mee ihe dị ka ngwá ọrụ agbụrụ. [3] O nwere ọrụ ime ihe nkiri na 1971 ihe nkiri Petit à petit . [4] Faye ekwuola na ihe nkiri Rouch adịghị amasị ya mana na iso ya na-arụkọ ọrụ nyere ya aka ịmụta banyere ịse ihe nkiri na cinéma-vérité . [5]

Ime ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Banyere ọrụ Faye, onye na-eme ihe nkiri na ọkà mmụta Janaína Oliveira edewo:

"Kemgbe mmalite nke ọrụ ya, Faye na-akwali site n'ọchịchọ ikwu banyere obodo ya, maka obodo ya, na, karịsịa, na obodo ya. N'okwu a, prepositions na-eme ihe. Ha na-eduzi ma ihe kpatara ya butere ụzọ. ọ ga-amụ ethnology na France na ntinye aka ya nke sinima dị ka ụzọ isi gbasaa nyocha ya." [6]

Ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ ihe nkiri Safi Faye niile (ma akwụkwọ akụkọ na akụkọ ifo) gbadoro anya na ọrụ na mgba ụmụ nwanyị nọ n'ime ime obodo Africa. Otú ọ dị, ọ katọrọ echiche ahụ na ha na-elekwasị anya nanị ụmụ nwanyị ma kwuo "naanị ụmụ nwanyị enweghị ike ibi na Africa. Ụmụ nwanyị bi n'otu obodo, enweghị m ike iwepụ obodo." [7]

Mpụta akwụkwọ ntụzịaka Faye, nke ọ mekwara ihe, bụ obere 1972 akpọrọ La Passante ( The Passerby ), nke sitere na ahụmịhe ya dịka nwanyị mba ọzọ na Paris. [1] [8] Ọ na-eso otu nwanyị (Faye) na-aga n'okporo ámá ma na-ahụ mmeghachi omume nke ndị ikom nọ nso. [5] Revanche sochiri nke a na 1973, bụ nke e mere ya na ụmụ akwụkwọ ndị ọzọ na Paris wee gosipụta mbọ onye ara siri ike ịrịgo Pont Neuf . [9]

E wepụtara ihe nkiri ikpeazụ ya na 1996. Aha ya bụ Mossane, ihe nkiri a dị na Wolof wee nye ya onyinye Un Certain Regard na Cannes Film Festival . [9]

Ọrụ ndị a ma ama[dezie | dezie ebe o si]

Kaddu Beykat[dezie | dezie ebe o si]

O nwetara nkwado ego maka Kaddu Beykat site na Mịnịstrị nke Mmekọrịta France. [2] Ewepụtara ya na 1975, ọ bụ ihe nkiri izizi nke otu nwanyị Sub-Sahara Africa mere ga-ekesa na azụmaahịa wee nweta nkwado mba ụwa maka Faye. [5] [10] Mgbe a tọhapụrụ ya, amachibidoro ya na Senegal. [11] Na 1976 ọ meriri FIPRESCI Prize sitere na International Federation of Film Critics (nke ejikọtara na Chhatrabhang ) na onyinye OCIC .

Mossane[dezie | dezie ebe o si]

Ọrụ a na-akọ akụkọ ifo, [12] ewepụtara na 1996 mana arụchara ya na 1990, [13] na-esote agha dị afọ 14 megide atụmanya na ọdịnala nke obodo ya na ezinụlọ ya. N'ịbụ onye e kwere ná nkwa kemgbe a mụrụ onye mba ọzọ bi na France, kama ọ hụrụ nwa akwụkwọ dara ogbenye n'anya. N'ịjụ ndokwa e mere n'ụbọchị agbamakwụkwọ ya, ọ gbapụrụ n'obodo nta ahụ wee rie mmiri. [14]

Faye kwuru na akụkọ a sitere n'ike mmụọ nsọ "akụkọ akụkọ Africa nke kwuru na a na-amụ nwa agbọghọ mara mma na-enweghị atụ kwa narị afọ ọzọ ... moss pụtara ịma mma n'asụsụ Serer. Ọ bụ ụdị ịma mma nke mmadụ na-apụghị iru.” [15] Banyere ihe mgbaru ọsọ nke ihe nkiri ahụ onye nduzi gara n'ihu ikwu na "ọ dịghị omume na akụkọ;" kama, ọ dị "iji gosi ka ọdịnala na ọgbara ọhụrụ na-eche ihu ugbu a n'ezie n'Africa." [13]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Faye, bụ́ onye bi na Paris, nwere otu nwa nwanyị. Ọ nwụrụ na Paris na February 22, 2023, mgbe ọ dị afọ 79. [3]

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

  • 1972: Passante ( The Passerby )
  • 1975: Kaddu Beykat ( Leta sitere n'obodo m )
  • 1979: Fad'jal ( Bịa rụọ ọrụ )
  • 1979: Goob na nu ( The harvest is in )
  • 1980: Man Sa Yay ( M, Nne Gị )
  • 1981: Les âmes au soleil ( Mkpụrụ obi n'okpuru anyanwụ )
  • 1983: Selbe: Otu n'ime ọtụtụ (ma ọ bụ Selbe na ọtụtụ ndị ọzọ )
  • 1983: 3 ans 5 mois ( afọ atọ ọnwa ise )
  • 1985: Racines noires ( Black Roots )
  • 1985: Elsie Haas, femme peintre et cinéaste d'Haiti ( Elsie Haas, Haitian Woman Painter and Filmmaker )
  • 1989: Tesito
  • 1996: Mossane 

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 Petrolle, p. 177.
  2. 2.0 2.1 2.2 Foster, p. 130.
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Pfaff. Safi Faye. FilmReference.com. Retrieved on 2008-05-04.Pfaff, Françoise. "Safi Faye". FilmReference.com. Retrieved 2008-05-04. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "FP" defined multiple times with different content
  4. Ukadike, p. 29.
  5. 5.0 5.1 5.2 Spaas, p. 185.
  6. Janaína, p.450O
  7. Ukadike, 29-40
  8. Schmidt, p. 287.
  9. 9.0 9.1 Harvard University, 2020
  10. Ukadike, p. 30.
  11. BBC, 2007
  12. Ellerson, 2004
  13. 13.0 13.1 Ellerson, 2019
  14. Dima, 2011
  15. Françoise, 1992

Akwụkwọ akụkọ[dezie | dezie ebe o si]

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]

Àtụ:Serer topicsn'asụsụ Serer. Ọ bụ ụdị ịma mma nke mmadụ na-apụghị iru.” Banyere ihe mgbaru ọsọ nke ihe nkiri ahụ onye nduzi gara n'ihu ikwun'asụsụ Serer. Ọ bụ ụdị ịma mma nke mmadụ na-apụghị iru.” [1] Banyere ihe mgbaru ọsọ nke ihe nkiri ahụ onye nduzi gara n'ihu ikwu

  1. Françoise, 1992