Gaa na ọdịnaya

Salome Maswime

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Salome Maswime

Salome Maswime bụ dọkịta South Africa na ọkachamara ahụike ụwa. Ọ bụ dibịa bekee na ọkachamara n'ọrịa ụmụ nwanyị na onye isi nke ịwa ahụ zuru ụwa ọnụ na Mahadum Cape Town.[1][2] Ọ na-akwado maka ikike ahụike ụmụ nwanyị, ịha nhatanha na ịwa ahụ na nlekọta nne, na inye ndị nọ n'ime ime obodo na ndị na-enweghị ọrụ ahụike zuru oke.[3] Ọ na-adụ ọdụ ma na-adụ ọdụ maka ọtụtụ ụlọ ọrụ, gụnyere World Health Organisation.[4] Na 2017, e nyere ya onyinye Trailblazer na Young Achiever Award. Ọ bụ onye otu Academy of Science of South Africa . [1]

Mbido ndụ na agụmakwụkwọ

[dezie | dezie ebe o si]

Salome Maswime bụ onye Limpopo.[1] Nna ya bụ prọfesọ nkà mmụta okpukpe na Mahadum Venda.[2] Ọ gụsịrị akwụkwọ na nkà mmụta ọgwụ na Mahadum KwaZulu-Natal na 2005.[3] N'oge ọ na-arụ ọrụ ahụike, ọ hụrụ ka ndị nne abụọ nwụrụ n'ebe a na-amụ nwa na Greytown, KwaZulu-Natal.[4] Ahụmahụ a kpaliri ya ịzụ ọzụzụ dị ka ọkachamara ọkachamara gbasara obstetrician na ọkachamara n'ọrịa ụmụ nwanyị, ebe ọ na-atụ egwu na ọ "ga-anọgide na-abụ akụkụ nke nsogbu ahụ nke na-eduga n'ọtụtụ ọnwụ nne na nna na-ezighị ezi.[2]

Maswime nọrọ afọ iri na Mahadum nke Witwatersrand na Johannesberg na Chris Hani Baragwanath Academic Hospital na Soweto.[2] N'oge a, ọ ghọtara na ọ chọrọ ịga n'ihu na agụmakwụkwọ ya iji ghọta ihe kpatara nsonaazụ ọjọọ maka ndị nne na ụmụ ọhụrụ na ịmụ nwa.

O nwetara akara ugo mmụta PhD nke Carnegie Corporation nke New York na South African Medical Research Council kwadoro nke nyere ya ohere ịchọta ụzọ isi meziwanye ndụ ndị nne na ụmụ ọhụrụ.[1] Ọ gụchara ihe ọmụmụ Masters na PhD na Mahadum Witwatersrand, ebe ọ na-ele anya ibelata ọrịa nne site na ngalaba caesarean metụtara ọbara ọgbụgba na ụlọ ọgwụ 15 dị na Gauteng.[3] [4][2]

Maswime bụ onye isi otu South African Perioperative Research Group.[1] Ọ bụ onye otu International Network of Obstetric Survey Systems.[2] Ọ bụ onye nkuzi na onye isi nke Mahadum Witwatersrand Obstetrics na Gynecology Clinical Research Division na onye na-amụ nwa na Chris Hani Baragwanath Hospital Academic Hospital.[3] Ọ na-arụ ọrụ na ndị inyom nwere nnukwu ihe ize ndụ ime ime.[4] Nchọpụta ya na-eleba anya na nne dị nso n'efu na ọnwụ.[5][6] Ọ chọpụtara na ọnwụ ndị nne n'ihi ọbara ọgbụgba n'oge a na-ahụ maka ịwa caesarean amụbawo na South Africa.[7] Ọ tụlere ịdị njikere nke ụlọ ọgwụ maka nsogbu ịwa ahụ na ngalaba caesarean na ndịda Gauteng.[5]

Maswime chọpụtara na Africa na-akpata ọnwụ nne 200,000 kwa afọ; nke bụ ụzọ abụọ n'ụzọ atọ nke ọnwụ nne niile n'ụwa niile.[6] N'afọ 2017, Mail & Guardian kpọrọ ya aha dịka otu n'ime ndị South Africa Top 200.[7][8] O dere maka The Conversation banyere ịbawanye ọnụ ọgụgụ nke ngalaba ịwa ahụ n'Africa.[6][9] O meriri Trailblazer na Young Achiever Award site n'aka Jacob Zuma na 2017.[10]

N'afọ 2018, ọ malitere South African Clinician Scientists Society, otu kọleji maka ndị ọkachamara na ndị nchọpụta na-alọta site na ọzụzụ na mba ofesi nke na-eme ka ntụziaka, netwọk, na nyocha multidisciplinary dị mfe.[11][12] E nyere ya Discovery Foundation Harvard University, Massachusetts General Hospital Fellowship na 2018 . [13][14] Mmekọrịta ya na-enye ya ohere ịchọpụta ihe kpatara ọmụmụ nwụrụ anwụ n'ime ndị nwere nje HIV. [15] Mmekọrịta ahụ ruru R2.1 nde. [15] N'ime afọ postdoctoral ya, Maswime chọtara onwe ya dị ka otu n'ime mmadụ abụọ na nzukọ na World Health Organization ma ọ bụ UNICEF.[2] Ọ rụkwara ọrụ n'ụzọ ọ na-esi enweta ahụike uche dịka ọ metụtara ndị nne na ụmụaka. O nwere ụmụ abụọ, Taurai (12), Farai (8).

N'afọ 2019, a họpụtara ya dị ka Prọfesọ nke Global Surgery na Mahadum Cape Town . [16] N'afọ 2020, a mara ọkwa ya dị ka otu n'ime ndị World Economic Forum's Class of 2020 Young Scientists, otu ndị nchọpụta 25 a ma ama bụ ndị "na-ebute ụzọ na nchọpụta sayensị". [17]

Ihe odide

[dezie | dezie ebe o si]
  1. Members – ASSAf (en-US). Retrieved on 2022-08-17.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 Lane (2020-07-04). "Salome Maswime: dynamic leader in global surgery" (in English). The Lancet 396 (10243): 17. DOI:10.1016/S0140-6736(20)31448-3. ISSN 0140-6736. PMID 32622386. 
  3. Johannesburg. 2017 - Witsie is honoured as Young Trailblazer and Achiever - Wits University. www.wits.ac.za. Retrieved on 2018-08-16.
  4. Maswime (2017-01-24). "A systematic review of maternal near miss and mortality due to postpartum hemorrhage". International Journal of Gynecology & Obstetrics 137 (1): 1–7. DOI:10.1002/ijgo.12096. ISSN 0020-7292. PMID 28099749. 
  5. Maswime (September 2016). "Causes and avoidable factors in maternal death due to cesarean-related hemorrhage in South Africa". International Journal of Gynecology & Obstetrics 134 (3): 320–323. DOI:10.1016/j.ijgo.2016.03.013. ISSN 0020-7292. PMID 27352737. 
  6. 6.0 6.1 Salome Maswime. The Conversation (6 April 2017). Retrieved on 2018-08-16.
  7. Johannesburg. 2017-07 - Witsies recognised in M&G's 200 Young South Africans 2017 - Wits University. www.wits.ac.za. Archived from the original on 2018-08-17. Retrieved on 2018-08-16.
  8. Pilane (2017-08-11). Black experts in the health sector: Where are they?. Bhekisisa. Retrieved on 2018-08-16.
  9. "African women need access to Caesars", News24. Retrieved on 2018-08-16.
  10. "President Jacob Zuma: National Youth Day Commemoration 2017 speech". Retrieved on 2018-08-16.
  11. High Flying UKZN Alumnus Forms Clinician Scientists Society. UKZN. Retrieved on 2018-08-14.
  12. Maswime (November 21, 2018). "African clinician scientists — mentors and networks help". Nature 563 (7732): 473. DOI:10.1038/d41586-018-07455-1. PMID 30464272. 
  13. Johannesburg. 2018 - Alumni in the news July 2018 - Wits University. www.wits.ac.za. Retrieved on 2018-08-16.
  14. Dr Maswime believes no mother should lose her baby | Health - Discovery. www.discovery.co.za. Retrieved on 2018-08-16.
  15. 15.0 15.1 Dr Maswime wins Foundation MGH Fellowship Award | Health - Discovery. www.discovery.co.za. Retrieved on 2018-08-16.
  16. administrator (2019-08-05). SAMRC funding impacts on young scientist's success journey (en). South African Medical Research Council. Archived from the original on 2020-07-13. Retrieved on 2019-10-03.
  17. These 25 scientists are tackling the most important global challenges (en). World Economic Forum. Retrieved on 2020-05-29.