Samba Félix Ndiaye

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Samba Félix N’diaye
Catherine Ruelle, François Belorgey et Samba Félix Ndiaye
Born
Samba Félix N’diaye

(1945-03-06) 6 Maachị 1945
Died6 Novemba 2009(2009-11-06) (aged 64)
Dakar, Sénégal
Resting placeYoff cemetery
NationalitySénégalese
Alma materUniversity of Dakar
University of Paris VIII
Institut Lumière
OccupationDirector, writer, cinematographer
Years active1974–2007

[1]Samba Félix N"diaye (6 Machị 1945-6 Nọvemba 2009), bụ onye Senegal na-eme ihe nkiri. Otu n'ime ogidi ndị mbụ na ụlọ ọrụ ihe nkiri Senegalese, a na-ewere Ndiaye dị ka nna nke ihe nkiri Africa. [2] mere ọtụtụ obere ihe nkiri dị mkpirikpi Trésors des poubelles, Ngor, l'esprit des lieux, Les malles na Geti Tey. Ewezuga ntụziaka, ọ bụkwa onye edemede na onye na-ese ihe nkiri.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Ndiaye na 6 Machị 1945 na Dakar, Senegal . [3] Ọ na-aga klọb ihe nkiri nke French Cultural Center na Dakar mgbe niile nke o mere dị ka omume. O mechara nweta ọzụzụ na iwu na akụ na ụba na Mahadum Dakar . Mgbe ahụ ọ gara Mahadum nke Paris nke Asatọ wee nweta Masters na Cinema na Audiovisual Studies. Mgbe ahụ [4] sonyeere Institut Lumière iji mụọ ihe nkiri na nhazi. [1]

Ọ nwụrụ na 6 Nọvemba 2009 na Dakar mgbe ọ dị afọ 64 n'ihi nsogbu nke ịba ụbụrụ. E mechara lie ya n'ebe ili ozu Yoff.

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 1974, o duziri obere ihe nkiri ya bụ Perantal, dịka akụkụ nke nzere masta ya na sinima. N'afọ 1978, o mere obere Geti Tey nke tụlere ihe isi ike ndị na-egbu azụ na Kayar, Hann ma ọ bụ Soumbédioune na-eche ihu, ndị ọrụ ha nọ n'ihe ize ndụ n'ihi ọganihu ịkụ azụ. Mgbe nke ahụ gasịrị, Ndiaye mere usoro ihe nkiri ise dị mkpirikpi nke a chịkọtara n'okpuru aha Trésors des poubelles na 1989. [5][6]'otu afọ ahụ, o mere mkpirikpi Aqua, "obodo metonymy" nke fọrọ nke nta ka ọ bụrụ na ọ nweghị okwu.

N'afọ 1994, Ndiaye mere ihe nkiri mbụ ya bụ Ngor, l'esprit des lieux banyere ndị bi na Ngor, obodo dị na mpụga Dakar. Kemgbe ngwụcha afọ 1990, ọ na-echegbu onwe ya banyere ihe ndekọ ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma mee Lettre à Senghor na 1998. [7] Dị ka onye edemede, o dere ihe ngosi Rwanda, pour mémoire nke lekwasịrị anya na mgbukpọ agbụrụ nke Rwanda na 1994. [5]'afọ 2007 n'afọ ndị ikpeazụ ya, Ndiaye mere ihe ngosi Questions à la terre natale . [1] N'afọ 2012, o ritere ihe nrite na Cordoba African Film Festival maka ihe nkiri ya Trésors des poubelles .

Ihe nkiri[dezie | dezie ebe o si]

Afọ Ihe nkiri Ọrụ Ụdị Ihe mgbochi.
1974 Perantal Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1976 Òtù Ndị Mouride Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1977 Ndị ọkụ azụ nke Kayar Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1978 Geti Tey Onye nduzi, onye na-ese ihe nkiri, onye na - Ihe omuma di mkpirikpi
1984 Mmadụ Iri na Otu Onye na-emepụta ihe Ihe nkiri
1986 Ahụike, Ahụmahụ Na-adịghị Ahụkebe Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1989 Akụ̀ ndị dị n'ebe a na-ekpofu ahịhịa Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Nchịkọta ihe ndekọ
1989 Teug, ite ite Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1989 Akpa ndị ahụ Onye nduzi, onye edemede Ihe omuma di mkpirikpi
1989 Nsụda Mmiri Ngalam Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1989 Onye na-ahụ maka mmekọrịta mba na mba na tomato Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1989 Mmiri Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1992 Dakar Bamako Onye nduzi Ihe nkiri
1992 Amadou Diallo, onye na-ese ihe n'okpuru ugegbe Onye nduzi, onye edemede, onye nchịkọta akụkọ Ihe omuma di mkpirikpi
1992 Hyena Onye na-emepụta ihe Ihe nkiri
1994 Ngor, mmụọ nke ebe ahụ Onye nduzi, onye edemede Ihe nkiri
1998 Akwụkwọ ozi e degaara Senghor Onye nduzi, onye edemede Ihe nkiri
2001 Ịmụ nwa Onye nduzi, onye edemede, onye na-ese ihe nkiri, onye nchịkọta akụkọ Ihe nkiri
2003 Rwanda, maka ncheta onye edemede Ihe nkiri
2007 Ajụjụ n'ala nna ya Onye nduzi Ihe nkiri

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Samba Félix N'diaye at IFFR. IFFR. Retrieved on 25 October 2020.
  2. Samba Felix N'diaye – Born: 1945, Dakar. British Film Institute. Archived from the original on December 1, 2020. Retrieved on 25 October 2020.
  3. Samba Félix NDIAYE (Sénégal). africapt-festival. Retrieved on 25 October 2020.
  4. Biografie Samba Félix Ndiaye. filme-aus-afrika. Archived from the original on 30 November 2020. Retrieved on 25 October 2020.
  5. 5.0 5.1 Samba Felix N'Diaye. karoninka. Retrieved on 25 October 2020.
  6. Samba Félix Ndiaye: Sénégal. africultures. Retrieved on 25 October 2020.
  7. Tribute to Samba Felix N'Diaye. jcctunisie. Retrieved on 25 October 2020.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]