Samson Olajuwon Kokumo Olayide

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Samson Olajuwon Kokumo Olayide (onye amụrụ na Ilesa, mgbe ahụ - Western Region of Nigeria; 1928 - 1984), bụ onye nkuzi na prọfesọ nke akụ na ụba ugbo. A amụrụ Olayide na Josiah Ogunpoopo Olayide (nke Ogboni High Chieftain Clan na Ijesha) na Mariam Olayide. Ọ lụrụ Theresa Folashade Olayide (née Ikoli, nwa nwanyị nke onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria a ma ama, onye na-ahụ mba n'anya, na onye nta akụkọ Ernest Sessei Ikoli) n'afọ 1961. Ọ mụkwara ụmụ anọ [Biodun, Tokunbo, Oluwole, na Olajide]


Samson Olajuwon Kokumo Olayide (onye amụrụ na Ilesa, mgbe ahụ - Western Region of Nigeria; 1928 - 1984), bụ onye nkuzi na prọfesọ nke akụ na ụba ugbo. A amụrụ Olayide na Josiah Ogunpoopo Olayide (nke Ogboni High Chieftain Clan na Ijesha) na Mariam Olayide. Ọ lụrụ Theresa Folashade Olayide (née Ikoli, nwa nwanyị nke onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria a ma ama, onye na-ahụ mba n'anya, na onye nta akụkọ Ernest Sessei Ikoli) n'afọ 1961. Ọ mụkwara ụmụ anọ [Biodun, Tokunbo, Oluwole, na Olajide] gụrụ akwụkwọ na Apostolic Church Primary School na Ilesa na Government Teachers College na Ibadan tupu ọ gaa Mahadum nke London na 1955, ebe ọ nwetara nzere bachelọ na akụ na ụba na 1957. Ọ gara US, ebe ọ nwetara MSc na PhD na akụ na ụba ugbo na Mahadum California na Davis na 1964 na 1967. O nwetakwara nzere Doctor of Science (D.Sc.) na akụ na ụba site na nyocha site na Mahadum London na 1981.

Mgbe o si US lọta na 1967, Olayide sonyeere Mahadum Ibadan dị ka Onye nkuzi dị elu na akụ na ụba ugbo. Ọ gara n'ihu bụrụ osote onye isi ala n'etiti afọ 1979 na 1983, a họpụtakwara ya ka ọ gbaa ọsọ maka oge nke abụọ tupu ọnwụ ya na March 1984. Olayide bụ onye edemede na onye nchịkwa na-emepụta ihe. O nwekwara ọkwa dị iche iche nke onye ndụmọdụ / onye nduzi nyocha, ọkachasị na Benin - Owena River Basin Authority, NIFOR, NISER, FAO (Food and Agricultural Organisation in Milan, Italy), na Federal Agricultural Coordinating Unit (FACU) nke Nigeria.

Olayide bipụtakwara ọtụtụ isiokwu na akwụkwọ akụkọ sayensị mba na nke mba ụwa, ọkachasị akwụkwọ ya dị mkpa na "Nsogbu Nri Naịjirịa", nke e nyere na 1974 ma bipụta ya na Journal of the Nigerian Institute of Social and Economic Research (NISER). Ọ bụkwa onye dere ọtụtụ akwụkwọ nkuzi na akụ na ụba / econometrics na mmepụta akụ na ụba ugbo.