Samuel Tunde Bajah

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

  Samuel Babatunde Emiko Bajah (24 Eprel 1934 - 23 Febụwarị 2008) bụ onye nkuzi sayensị na onye edemede. Ya na Arthur Godman dere Chemistry: A New Certificate Approach.[1][2][3]

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

Bajah was born on April 24, 1934, in Warri, Delta State, Nigeria[1] to Joseph Bajah, a clerk with United Africa Company (UAC) in Burutu, and his wife, Mary Bajah.

Bajah lụrụ nwunye ya, Ebun Agatha Bajah (née Olomu) na June 15, 1963, ha nwere ụmụ nwoke abụọ na ụmụ nwanyị ise.

Mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Samuel Tunde Bajah malitere agụmakwụkwọ praịmarị ya na St. Andrews C.M.S. School, Warri, Delta State. N'agbata afọ 1949 na afọ 1954, ọ gara Hussey College Warri ebe ọ nwetara asambodo nyocha West African (WAEC). Bajah nọ n'òtù egwuregwu nke ụlọ akwụkwọ ahụ meriri Grier Cup na 1954.

Na Mahadum nke Ibadan, a họpụtara ya na bọọdụ nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ mba na nke mba ụwa. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nchịkọta akụkọ, West African Journal for Education n'etiti afọ 1974 na 1980. Ọ bụ onye na-anọchite anya onye nduzi nke Institute of Education site na 1983 ruo 1985 ma na 1989 a họpụtara ya Dean nke Faculty of Education. Ọ rụrụ ọrụ zuru oke dị ka onye nduzi nke ụlọ ọrụ ahụ site na 1996, ọ hapụrụ ọrụ na 1999.

Ọrụ nkuzi[dezie | dezie ebe o si]

Bajah malitere ọrụ nkuzi ya dị ka onye nkuzi kemịkalụ na alma-mater ya, Hussey College, na 1962. Ọ rịgooro n'ọkwa onye nduzi sayensị nke ụlọ akwụkwọ ahụ n'afọ 1965 wee nọrọ n'ọkwá a ruo n'afọ 1967. [4] sonyeere International School, Mahadum Ibadan na 3 Mee 1967 ma kụzie ebe ahụ ruo 1972. Ọ gara Mahadum South Dakota na United States maka mmemme doctorate ya na Science Education na 1969. N'afọ 1972, ọ laghachiri Naịjirịa na nzere masta na nzere doctoral ya.

He returned to the Institute of Education, University of Ibadan as Research Fellow II. In the Institute of Education, he rose from the rank of Research Fellow II in 1972 to that of a Professor of Science Education and Evaluation in 1984.[5][3]

Na Mahadum nke Ibadan, a họpụtara ya na bọọdụ nchịkọta akụkọ nke akwụkwọ akụkọ mba na nke mba ụwa. A họpụtara ya ka ọ bụrụ onye nchịkọta akụkọ, West African Journal for Education n'etiti afọ 1974 na 1980. Ọ bụ onye na-anọchite anya onye nduzi nke Institute of Education site na 1983 ruo 1985 ma na 1989 a họpụtara ya Dean nke Faculty of Education. Ọ rụrụ ọrụ zuru oke dị ka onye nduzi nke ụlọ ọrụ ahụ site na 1996, ọ hapụrụ ọrụ na 1999.

Bajah kụzikwaara na Commonwealth Secretariat, London (1991-1994). O gosipụtara ma ọ bụ dị ka onye sonyere ma ọ bụ onye ndụmọdụ na nzukọ na ogbako na Africa, Europe, America na Australia na onye ndụmọdụ maka òtù mba ụwa, gụnyere World Bank, UNESCO, UNICEF, SIDA na DSE.

O guzobere otu NGO a na-akpọ Early Learning Science Series For Africa.

Akwụkwọ ndị e bipụtara[dezie | dezie ebe o si]

Bajah bụ onye edemede akwụkwọ sayensị maka ụmụ akwụkwọ. Chemistry for Secondary Schools (A New Certificate Approach) nke ya na Arthur Godman dere, a sụgharịrị ya n'asụsụ isii iji tinye French na Spanish. Akwụkwọ sayensị ndị ọzọ dere gụnyere Laboratory Exercise in Volumetric Analysis (Chemistry), Primary Science for Nigerian Schools, na African Science: Facts or Fiction .

Onyinye na nsọpụrụ[dezie | dezie ebe o si]

  N'afọ 1982 ọ ghọrọ Fellow, Science Teachers Association of Nigeria (FSTAN). E mere ya Fellow, Chemical Society of Nigeria (FCSN) n'afọ 1998. N'afọ 1992, a kwanyeere ya ugwu na Distinguished Service to Science Education Worldwide. E nyere ya ihe nrite Distinguished Chemical Society of Nigeria na 1996. Bajah bụkwa onye otu Royal Institute of Chemistry, United Kingdom; na onye otu Association of Science Education, United States. [1]

Ọnwụ[dezie | dezie ebe o si]

Bajah nwụrụ na 23 Febụwarị 2008, mgbe ọ gbara afọ 73.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 (2000) "Samuel Tunde Bajah" 31 (1). 
  2. U.M.O. Ivowi (2005). Science and Technology Education for Development. Adecross Education Services. ISBN 978-9-780-6787-22. 
  3. 3.0 3.1 Raph Uwechue (1991). Africa Who's who. University of Michigan (Africa Journal Limited). ISBN 978-0-903-2741-73. 
  4. 'Tunji Adepoju (1999). Science, education, and evaluation in Africa: papers in honour of Prof. Sam 'Tunde Bajah. The Gift Communications. ISBN 978-9-780-4466-35. 
  5. (1999) "Science Education International: The ICASE Journal" 10.