Sani Umar Rijiyar Lemo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Sani Umar Rijiyar Lemo
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1 Julaị 1970 Dezie

Mahadum Madina[dezie | dezie ebe o si]

Dr. Muhammad Sani natara agụmakwụkwọ na Ngalaba Hadith Science na Mahadum Islam nke Medina mgbe ọ gụsịrị nzere mbụ ya na Hadith Science and Islamic Studies (B.A. na Hadith Sciences and Islamic Studies, 1994) na nzere nke abụọ ya na Hadish Science and Islamic ọmụmụ. Ọmụmụ Islam (M.A. na Hadith Science na Islamic Studies, 2000) ha abụọ gụsịrị akwụkwọ na nsọpụrụ kachasị elu (First Class and Distinction). N'ihi ọchịchọ ya maka ihe ọmụma na nyocha miri emi, onye nkuzi ahụ gara n'ihu na-amụ maka ogo nke atọ ya (PhD) na Mahadum Islam nke Madinah, nke Chineke nyere ya ohere iji mezue na 2005, na nsọpụrụ kachasị elu (Distinction).[1]

Ndị ọkà mmụta[dezie | dezie ebe o si]

Malam amụtala ọtụtụ akwụkwọ n'aka ọtụtụ ndị ọkà mmụta na Naijiria na Saudi Arabia, nke gụnyere:

  • Malam Hamza Adakawa (Akhdari, Arba'una hadisan, Ishriniya, Hamziyya na ndị ọzọ).
  • Ọ dị njọ. Sani Inuwa (Grammar na Sarfu) Mal. Mahbub Abdulkadir Sumaly (Balaga ta Jamar)
  • Dr. Bashir Hasan (Akwụkwọ Arabic na Nsụgharị)
  • Ọ dị njọ. Aminu Mahe (Akụkọ Ihe Mere Eme).
Da'awa[dezie | dezie ebe o si]

Onye nkuzi dị elu na Ngalaba Okpukpe Alakụba na Mahadum Alakụba Alkalam na Katsina site na 2006 ruo 2012 Onye nkuzi kachasị elu na Ngalọb Okpukpe Islam na Mahadim Bayero na Kano site na 2013 ruo ugbu a Onye isi oche nke kọmitii iji nweta ndị otu ọhụrụ nke nzukọ ndị ọkà mmụta nke Africa Study n'ụlọ mkpọrọ nke Mahadum Madinah na-enye ndị ọkà mmụta Arab na nkuzi nke okpukpe Alakụba. (Maiduguri, Kano na Bauchi) Onye isi nchịkwa nke Imamul Bukhari Center for Research and Translation 'afar Islamic Documentation Center (SJIDC)) Onye isi nke Center for Islamic Civilization and Interfaith Dialogue (CICID) na Mahadum Bayero, Kano.[2]

Malam gara ọtụtụ seminarị na ọmụmụ ihe na Nigeria, Saudi Arabia, Sudan, Mali na ndị ọzọ. nke gụnyere:-

  • Nzukọ mba ụwa na Sunnah na Sirah, nke Ministry of Islamic Affairs haziri, K.S.A. gosipụtara isiokwu akpọrọ (The Importance attached to Sunnah In Hausa Literature) (Madinah, 2004).
  • Nzukọ mba ụwa na-akwado onye amụma dị nsọ (S.A.W), nke Mahadum Mba Nile nke Khartum, na Al-Muntada Organization, Al-Khartum, Sudan, haziri, gosipụtara isiokwu akpọrọ (Ọnọdụ onye amụma dị Nsọ n'ime ndị enyi ya na ndị ọzọ nke Ummah (Sudan, 2007).
  • Nzukọ Bamako Maka Mkpa nke mgbasa ozi na Da'awah, nke mere na 20th - 24th July, 2010 gosipụtara akwụkwọ akpọrọ (Media participation: Its importance and Criteria).
  • Nzukọ mpaghara na Da' awa na Sudan n'okpuru isiokwu nke "Adda'iya Al-Mutamayyiz" Khartum, 19th - 23rd October 2014, gosipụtara isiokwu akpọrọ: "Al-Bina'ul Ilmi Lidda'iya" (ya bụ, na-eme ka ihe ndabere agụmakwụkwọ siri ike maka onye nkwusa Islam" International Islamic Conference of Security Stability in the Face of Contemporary Challenges haziri site na Njikọ nke J.I.B.I.I.S Nigeria Hugued in Abuhuhuhuhu n'etiti akwụkwọ ahazi: Asmued at Weed Wut (Al Machị 2016).
  • Nzukọ maka idu ndú nke Al-Muntada Al-Islamiy haziri, nke emere na Khartoum Sudan n'etiti 10th na 14th April 2016, (At-Taurisul Qiyadiy fi Garb Ifriqiyyah: Tajarub wa Tahadiyyat "Nchịkwa na ọdịda anyanwụ Africa: Ihe Nlereanya na Ihe ịma aka").
  • Nzukọ maka Nchebe nke Ọha haziri International Union of Muslim Preachers nke emere na Doha Qatar n'etiti 2nd na 4th March 2016, Presented Paper Titled (Tahsinul Mujtama' Minal Makhadir Al-Aqadiyya: At-Tashayyu' Fi Nigeria "Nchebe nke Society site na nkwenkwe egwu: Shi'a na Nigeria").
  • Nzukọ mba ụwa na ihe ịma aka nke mmepe na narị afọ nke iri abụọ na otu nke Ngalaba nke Ọmụmụ Islam na Sharia haziri na mmekorita ya na Center for Qur'anic Studies Bayero University Kano Nigeria, Presented Paper Titled (Al Al-maniyyah wa Atharuha fil Mujtama'atul Islamiyya "Secularism and its Impact on the Muslim Societies").
  • Nzukọ mba ụwa banyere Islam na Africa: Ịlụso Extremism na iyi ọha egwu ọgụ nke International Moderation Forum haziri na alaeze Hashimite nke Jọdan, na imekọ ihe ọnụ na Islamic Peace Society na Nigerian Center for Arabic Research, Akwụkwọ E gosipụtara Isiokwu: "Ịkwalite udo site na ịmepụta Al-Wasatiyya na izere extrism", Emere n'etiti 8th na 9th August 2015.[1]

Dr Muhammad Sani, na ezinụlọ ya bi na Kano ugbu a mgbe ọ na-arụsi ọrụ ike na ọmụmụ ihe na ọrụ da'wa.[3]

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 Darulfatawa.com.ng: Briefly Biography and Achievement of Dr. Muhammad Sani Umar Rijiyar Lemo. Darulfatawa.com.ng. Archived from the original on 2023-11-25. Retrieved on 2023-10-03.
  2. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named :0
  3. Dr Muhammad Sani Umar Rijiyar Lemo (en). Darulfikr Foundation, Nigeria. Retrieved on 2020-10-16.