Secondary atmosphere

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Ọnọdụ ikuku nke abụọ bụ ikuku nké mbara ala nkè na-emeghị site na mmụba n'ogè mmepụta nkè kpakpando mbara ala. Ọnọdụ ikuku nké abụọ na-emepụta site na ọrụ mgbawa ugwu dị n'ime, ma ọ bụ site na nchịkọta nke ihe sitere na mmetụ comet. Ọ bụ ihe e ji márá mbara ala ndị dị n'ụwa, nke gụnyere mbárá ala ndị ọzọ dị n'ala na usoro anyanwụ: Mercury, Venus, na Mars. Ọnọdụ ikuku nke abụọ dịtụ obere ma e jiri ya tụnyere ikuku nke mbụ dị ka nke Jupiter.[1] Nhazi ọzọ nke ikuku nke abụọ, dịka ọmụmaatụ site na usoro nke ndụ, nwèrè ike ịmepụta ikuku nke atọ, dị ka nke Ụwa [citation needed].

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. James Schombert (2004). Primary Atmospheres (Astronomy 121: Lecture 14 Terrestrial Planet Atmospheres). Department of Physics University of Oregon. Archived from the original on 2011-09-27. Retrieved on 2009-12-22.