Sinyar language

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Shemya (tàar ʃàmɲà) bụ asụsụ nkè ndị Sinyar. Ọ bụ asụsụ Central Sudan nkè á na-asụ ná Chad ná n'oge gàrà aga ná Darfur, Sudan. Á na-asụ yá n'ụzọ dịgasị ichè ichè S cru, Shamyan, Shemya, Sinya, mà màrà yá dị kà Symiarta, Taar Shamyan, Zimirra.

A na-asụ asụsụ ahụ ná Goz Beïda, Chad ná Foro Boranga, Sudan. E nwèrè ụda abụọ dị élú na ụda dị ala. Usoro okwu bụ SVO.[1][2]

Dimmendaal hapụrụ yá dị ka asụsụ dịpụrụ adịpụ, ébé Blench jikọtara yá ná Formona.[3]

Doornbos dekọrọ agbụrụ Sinyar irí ná asatọ. Ezinụlọ Kijaar, nkè dị nsó ná Kujargé, nwèrè ike ịlụ ndị Kujargé.[4]

Akwụkwọ Nsọ[dezie | dezie ebe o si]

Sinyar yiri kà ọ nwere superstratum Bongo Bagirmi na substratum na-abụghị nkè Congo Bagirmi. Ụfọdụ ókwú ókwú ná Sinyar nwèrè njikọ n'asụsụ Bongo Bagirmi (karịsịa otu Yulu-Gula dị nso), ébé ndị ọzọ anaghị.[5]Àtụ:Col-begin Àtụ:Col-break

Sinyar lexical items without Bongo-Bagirmi cognates
Gloss Sinyar
bee, honey sìmír
black kìttì
buffalo kàjìbìl
come uwe / weeɲ
deep cuggol
dry arfa
ear ùrà
leaf ìi
elephant kártí
foot gwàar
leg kàffà
grass kàanà
head sùɓó
hunger mùsù
kill wii
long ʃùggòl
moon kwànjà
neck kwàalà
new sìyèer
night dìkìttì
nose ɲàrmá
person cé / céè; ƒítì
place
placenta kàɗù
plait, to urɓa / urmba
rain, to weeri (-ooru)
red abbal
rope kwàár
smoke úʃú
snake nɖùbbòl
steal maggal / mangal
stone, grindstone gòl
wet wicce (-ucce)

Àtụ:Col-break

Sinyar lexical items with Bongo-Bagirmi cognates
Gloss Sinyar
beget wiʄe / wiɲe
bird wèl
breast mbàár
die wille
dog ɓìsì
drink iya
eat wiɲ
eye kwòm
fire fòɗù
fish kwùnjó
grease, oil ìbì
horn kòjjù
hot uŋŋa
I màá
know ugol / ungol
make a pot uɓa / umba
meat ìjjà
mouth tàar
name èerè
ox, cow ìccà
seed kùfò
sharp affa
skin ànnà
seep suɗo / sunjo
three mùʈʈà
tree kàggá
two róò
who? ɗèe-
goat fìyà
gruel, porridge fìryà
hair fìí
warthog fòɗú
sun dkàjjà
water, thirst kùjá
urine wèrjí
tie, to wirja / wirnja

Àtụ:Col-endNọmba Sinyar sitere na Boyeldieu (2013):[6]

Ọnụ ọgụgụ
1 Kalịna
2 róò
3 Asụsụ a
4 Ọ bụ n'ihi na ọ bụ n'oge ahụ ka a
5 Mụ na nna
6 Memba
7 Morsò
8 Maartà
9 Nkwupụta
10 Ọdịdị

Aha nnọchiaha[dezie | dezie ebe o si]

Ndị nnọchiaha Sinyar:[5]

Nkwupụta Sinyar
Nkọwa Sinyar
1S maalé, (màá)
2S Anya na-acha
3S nàalé, (nàá)
1P.du Ihe omuma ihe omuma
1Ihe atụ? N'ihi obodo a, ọ bụ obodo a ma ama
1P.in cèesá
2P? Isi; Seesá
3P N'ime nwa

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Boyeldieu, Pascal. 2013. Case alignment(s) in Sinyar. Paper presented at the Nilo-Saharan Linguistics Colloquium, 22-24 May, 2013.
  2. Boyeldieu, Pascal. 2015. Case alignment(s) in Sinyar. In Angelika Mietzner and Anne Storch (eds.), Nilo-Saharan: Models and Descriptions, 21-36. Cologne: Köppe.
  3. Blench, Roger. Central Sudanic overview.
  4. Blažek (2015). "On the position of Kujarke within Chadic". Folia Orientalia 52. ISSN 0015-5675. 
  5. 5.0 5.1 Boyeldieu, Pascal. 2013. Sinyar and SBB (Central Sudanic): genetic relationship or contact? Paper presented at Linguistique diachronique et reconstruction : méthodes, acquis, avancées récentes. Labex EFL. 1-6 July 2013.
  6. Boyeldieu, Pascal. 2013. Sinyar numerals.