Sir Hugh Elliott, Baronet nke atọ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Hugh Elliot 1 red.jpg

   Sir Hugh Francis Ivo Elliott, 3rd Baronet, OBE (Allahabad 10 March 1913 - 21 December 1989) bụ onye ama ama na-echekwa ihe na Britain, onye na-amụ banyere ụmụ nnụnụ na onye ọrụ gọọmentị.[1][2][3][4]

A mụrụ ya na India na 1913, nwa nwoke nke Sir Ivo Elliott, 2nd Baronet, ọ gụrụ akwụkwọ na Dragon School na Oxford, Eastbourne College na University College, Oxford ebe ọ bụ onye otu Oxford Ornithological Society. Site na 1937 ruo 1950, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ọrụ gọọmentị, na Tanganyika Territory, ebe ọ bụ Kọmishọna Mpaghara na Moshi. A kwadoro ya na 1950 na Tristan da Cunha, ebe ọ jere ozi dị ka onye nchịkwa mbụ nke ókèala ahụ. Na 1953 New Year Honours a họpụtara ya dị ka onye isi nke Order of the British Empire (OBE) iji kwado ọrụ ya na obodo na Tristan da Cunha. Ọ laghachiri Africa n'afọ 1953, na-arụ ọrụ na Ministry of Natural Resources na Dar es Salaam; e buliri ya n'ọkwa odeakwụkwọ na-adịgide adịgide n'afọ 1958 ma nọgide n'ọkwá ahụ ruo mgbe ọ lara ezumike nká n'afọ 1961 obere oge tupu nnwere onwe. Mgbe ọ nọ na Ministri ahụ, o nyere aka dị mkpa na mmepe nke ogige ntụrụndụ mba, ọkachasị ịmepụta ogige ntorobịa Serengeti na Ngorongoro Conservation Area. N'oge ezumike ya, ọ bụ onye na-ekiri nnụnụ nke ukwuu, ma na Tanganyika, na-anakọta ụdị, na-eme nchọpụta usoro, ma na-ebipụta isiokwu na akwụkwọ akụkọ ornithological, na Tristan, na-enye aka dị mkpa na ornithology nke agwaetiti ahụ.

Mgbe ọ lara ezumike nká na ọrụ obodo colonial na 1961, a họpụtara ya onye ọrụ mmekọrịta Commonwealth maka International Union for Conservation of Nature (IUCN), nke dabeere na Switzerland. Na 1962 ọ werekwa ọrụ nke Acting Secretary General nke IUCN wee bụrụ odeakwụkwọ ukwu na 1964. Mgbe ahụ na 1966 ọ gbanwere ọrụ wee ghọọ odeakwụkwọ nke IUCN's Ecology Commission ruo 1970, ma ọ nọgidere na-edezi akwụkwọ nkà na ụzụ nke IUCN maka ọtụtụ ndị ọzọ. afọ. Ọ jere ozi na kọmitii nke British Ornithologists 'Union, ịbụ odeakwụkwọ nsọpụrụ 1962–66, osote onye isi ala 1970–73 na Onye isi ala 1975–79. Ọ bụ onye nlekọta nke British Museum ( History History) 1971–81 na Onye isi oche nke ngalaba Britain nke International Council for Bird Preservation 1980–81.

E bipụtara akwụkwọ ya a na-akwanyere ùgwù nke ukwuu, The Herons of the World, nke ya na James Hancock dere, na 1978. O dekwara, ya na Jacqueline Henricot, akwụkwọ mpịakọta abụọ akpọrọ "World Guide to National Parks and Nature Reserves", mana e bipụtara ya n'ihi ọrịa ya n'afọ ndị ikpeazụ ya.

Ọ nwụrụ nwunye ya Elizabeth (d. 2007), ụmụ ya nwanyị Susan Elspeth Elliott (d. 2017) na Judith Margery Elliott, na nwa ya nwoke Clive Christopher Hugh Elliott (d. 2018).

Ntụaka[dezie | dezie ebe o si]

  1. Sir Hugh Francis Ivo Elliott. National Portrait Gallery (27 October 1971). Retrieved on 8 August 2016.
  2. Fitter (1990). "Obituaries. Sir Hugh Elliott (1913–1989)". Ibis 132 (4): 620–621. DOI:10.1111/j.1474-919X.1990.tb00288.x. 
  3. Elliott, Sir Hugh (Francis Ivo). Who Was Who (2007). Retrieved on 1 May 2012.
  4. Sir Hugh Elliott, 3rd Baronet. Memim.com. Retrieved on 8 August 2016.

Ịgụ ihe ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • "Sir Hugh Elliott", The Times (London), 10 Jenụwarị 1990, peeji nke 14.

Àtụ:S-start Àtụ:S-reg Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft

Àtụ:S-end