Sirat al-Zahir Baybars

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

Sīrat al-Ẓāhir Baybars (Arabic, lit. 'Akụkọ ndụ nke al-Zahir Baibars'), nke a makwaara dịka al'Sīrah Ẓāhirīyah (السيرة الظاهرية), bụ ogologo akụkọ uri ọdịnala ndị obodo Ijipt nke na-akọ akụkọ ndụ na ihe ndị dike nke Mamluk Sultan al -Zahar Baibar al mere.

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

Abụ ahụ na-gosipụta ihe oyoyo ịhụnanya nke ndị na-agba ịnyịnya, ndị agha na ndị nchọpụta. Dịka ọmụmaatụ, n'ịkọ akụkọ banyere ndị Ismaili Siria nke oge Mamluk, a na-egosipụta Banu Ismaïl, ụmụ ụmụ nke ŌAli, dịka ihe atụ nke nsọpụrụ na ikpe ziri ezi. Ụmụ nwanyị nọ n'obodo dịka Shamsa ka ana-egosipụtakwa n'akụkọ Mamluk. N'ebe a, a na-ebo Banu Ismaïl ọrụ pụrụ iche dịka ịzọpụta Baybars site n'aka ndị ohi ụgbọ mmiri Genoa.[1]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Baibars al-Bunduqdari

Edemsibịa[dezie | dezie ebe o si]

  1. Virani, Shafique N. The Ismailis in the Middle Ages: A History of Survival, A Search for Salvation (New York: Oxford University Press), 2007, p. 106.

Ihe ọgụgụ ndị ọzọ[dezie | dezie ebe o si]

  • Sirat al-Zahir Baibars, nke Mustafa al -Saba bipụtara, Cairo 1923.
  • Idem E bipụtara ya na mpịakọta ise site n'aka Alhay'ah Almisriyah, Editor Gamal El-Ghitani, Cairo 1996.
  • Alzahir Baibars, Dar Almaref, Cairo 1986.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • Idem na Bekee: Bohn, Henry G., The Road to Knowledge of the Return of Kings, Chronicles of The Crusades, AMS Press, 1969.
  • Sadawi [Ihe e dere n'ala ala peeji]
  • The New Encyclopædia Britannica, Macropædia, H.H. Berton Publisher,1973-1974.
  • [Ihe e dere n'ala ala peeji]