Jump to content

Stratification (mkpụrụ)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

N'ihe ọkụkụ, stratification bụ usoro ọgwụgwọ mkpụrụ iji mee ka ọnọdụ okike nke mkpụrụ osisi ahụ ga-enweta tupu ịmalite ịmalite. Ọtụtụ ụdị mkpụrụ osisi nwere oge dormancy embrayo na-agaghị esikwa pulite ruo mgbe ezumike a mebiri.[1]

Enwere ike ịchọta okwu stratification azụ na opekata mpe 1664 na John Evelyn's Sylva, ma ọ bụ Okwu nke Forest-Trees and the Propagation of Timber, [2] ebe etinyere mkpụrụ osisi (stratified) n'etiti ala mmiri na-ekpo ọkụ ma kpughee strata ahụ. ọnọdụ oyi. N'ihi ya, stratification ghọrọ usoro nke mkpụrụ osisi na-eji artificially kpughee ọnọdụ iji kwalite germination.

Nchịkọta oyi

[dezie | dezie ebe o si]

oyi stratification bụ usoro nke itinye mkpụrụ n'okpuru ọnọdụ oyi na nke mmiri. Mkpụrụ nke ọtụtụ osisi, obere osisi na osisi ndị na-adịgide adịgide chọrọ ọnọdụ ndị a tupu ntolite.   [citation needed]

N'ọhịa, a na-emekarị ụra mkpụrụ na-ehi ụra site na oge mkpụrụ na-anọ n'ala n'oge oyi ma nwee mkpuchi mkpụrụ ya siri ike nke oyi na ihu igwe. Site n'ime nke a, mkpụrụ ahụ na-agafe ụdị okike nke "okpomọkụ" ma ọ bụ tupu ọgwụgwọ. Oge oyi a na-ekpo ọkụ na-akpali mkpụrụ ahụ; uto ya na mgbasawanye ya na-esote na-emecha mebie mkpuchi mkpụrụ ahụ dị nro na ọchụchọ ya maka anyanwụ na ihe oriri.   [citation needed]

oyi na-eme ka usoro okike site na itinye mkpụrụ n'ime ala dị jụụ (nke kachasị mma +1 ruo +3 ) maka oge otu ọnwa ruo ọnwa atọ. A na-etinye mkpụrụ n'ime ihe dị ka vermiculite, peat, ma ọ bụ ájá ma tinye ya na friji n'ime akpa plastik ma ọ bụ akpa mechiri emechi.[1] Ịtinye mkpụrụ n'ime mmiri oyi ruo awa 6-12 tupu etinye ha n'ime oyi nwere ike belata oge achọrọ maka stratification, dịka mkpụrụ ahụ chọrọ ịmị mmiri iji mee ka mgbanwe kemịkal na-ewere ọnọdụ.   [citation needed]

Ojiji nke fungicide iji mee ka vermiculite dị nro ga-enyere aka igbochi ọrịa fungal. Chinosol (8-quinolyl potassium sulfate ) bụ otu n'ime ọgwụ fungicide a na-eji egbochi ọrịa Botrytis cinerea. [2][3]

Ọdịdị okpomọkụ na oyi

[dezie | dezie ebe o si]

Mkpụrụ ọ bụla nke egosiri dị ka nke chọrọ oge okpomọkụ na-esote okpomọkụ okpomọkụ ga-etinye n'okpuru otu usoro ahụ, mana a ga-etinye mkpụrụ ahụ na mpaghara na-ekpo ọkụ na mbụ, na-esochi oge oyi na friji mgbe e mesịrị. Ọdịdị dị ọkụ chọrọ okpomọkụ nke 15-20 . N'ọtụtụ ọnọdụ, a pụkwara izute usoro okpomọkụ na-esote ihe ndị oyi chọrọ site n'ịkụ mkpụrụ n'oge okpomọkụ n'elu àkwà maka ịtụ anya ntolite n'oge opupu ihe ubi na-eso ya. Mkpụrụ ụfọdụ nwere ike ọ gaghị epulite ruo n'oge opupu ihe ubi nke abụọ.   [citation needed]

  • Scarification (botany) - usoro iji melite ntolite site n'ime ka mkpụrụ dịkwuo mfe
  • Vernalization - induction nke okooko osisi site na oyi

Ebem si dee

[dezie | dezie ebe o si]
  1. 1.0 1.1 Stratification (botany). Backyard Agora. Archived from the original on April 17, 2018. Retrieved on June 20, 2017.
  2. Chinosol [German]. National Center for Biotechnology Information. Retrieved on June 21, 2017.
  3. Chinosol Fungicide. Presque Isle Wine Cellars. Retrieved on June 21, 2017.