Thaw (weather)

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Mmiri na-agba n'ala

Thaw bụ ógè snow na ice na-agbaze, na ngwụcha ógè oyi, na ihu igwe oyi.

Jenụwarị mbuze[dezie | dezie ebe o si]

Jenụwarị mbuze bụ ókwú a na-eji eme ihe màkà mbuze ma ọ bụ ịrị elu nke okpomọkụ n'etiti ógè oyi nké dị n'etiti latitude North America.

Nkọwa Sinusoidal nké okpomọkụ a tụrụ anya ya, màkà mpaghara ugwu, na-etinye okpomọkụ kachasị ala n'ubochi irí abụọ na atọ n'ọnwa Jenụwarị na nke kachasị elu n'ubochi irí abụọ na anọ n'ọnwa Julaị, ma nye atụmatụ ziri ezi nke atụmanya okpomọkụ. Okpomọkụ nkezi na North America na-adịkarị iche ugboro abụọ n'ime afọ

  • Okpomọkụ dị n'etiti ógè mgbụsị akwụkwọ na-adịkarị ọkụ karịa ka ihe nlereanya sinusoidal buru n'amụma, na-emepụta mmetụta nke okpomọkụ oge okpomọkụ a maara dị ka ógè okpomogolo nke India. [citation needed][1]
  • N'ime ụbọchị ise gburu-gburu ụbọchị irí abụọ na ise n'onwa Jenụwarị, okpomọkụ na-adịkarị ọkụ karịa ka atụmatụ sinusoidal buru n'amụma, ya na okpomọkụ karịa okpomọkụ dị nso n'akụkụ abụọ. [citation needed]

N'oge a "thaw", nke na-adịkarị ihe dị ka otu izu, okpomọkụ na-adị n'ozuzu ihe dị ka Celsius isii (10 °F) karịa ka ọ dị.[2] Nké a na-adịgasị iche site n'afọ ruo n'afọ, na okpomọkụ na-agbanwe agbanwe nke ukwuu nke na ịrị elu dị otú ahụ na ngwụcha Jenụwarị agaghị abụ ihe dị ịrịba ama; ihe dị ịrị elu (na nkè a na-akọwaghị) bụ omume nke ịrị elu dị íchè na-emekarị na ngwụchi Jenụwarị karịa n'etiti Jenụwaray ma ọ bụ mbido Febụwarị, nke atụmatụ sinusoidal ga-adịtụ ọkụ.

Ufọdụ ógè (dị ka ugwu Canada) ihe omume a agaghị apụta ìhè dị ka "ụda" n'echiche teknụzụ, ébé ọ bụ na okpomọkụ ga-anọgide na-adị n'okpuru oyi.

A na-ekwere na mbuze nke ọnwa Jenụwarị bụ ihe pụrụ ichè na ihu igwe. E.G. Bowen nyèrè usoro anụ ahụ nwéré ike ime màkà ihe ndị dị otú ahụ n'afọ ndị 1950: ọ tụrụ aro na ụfọdụ "kalenda" (dị ka ọ na-akpọ ha) nwéré ike ịkọwa n'ihe gbásárá ụmụ irighiri meteoric site na orbitary na-arụ ọrụ dị ka ice nuclei na igwe ojii ụwa; echiche ya nwetara nkwado ụfọdụ site n'ọtụtụ isi mmalite.[3][4][5][6] Otú ọ dị, echiche Bowen mechara kwụsị ihu ọma na mmepe nke usoro nhazi ikuku, ọ bụ ezie na otu n'ime mmiri ozuzo ya yiri ka ọ kwekọrọ na ụbọchị nke ọnwa Jenụwarị.[3][7]

Nnyocha data achọtaghị nkwado dị ịrịba ama màkà ihe a na-eche na ọ bụ n'ọnwa Jenụwarị.[8] Ndị dere nyocha a na-ekwu na "mmetụta nke nnwale na ndekọ ihu igwe zuru oke iji kọwaa ịdị adị nke 'ihe ndị' na-agbaze n'ọnwa Jenụwarị na data okpomọkụ nke ugwu ọwụwa anyanwụ US".

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ifufe Chinook

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. NOAA Glossary.
  2. What Is A January Thaw? (en). Farmers’ Almanac (2010-01-25). Retrieved on 2019-01-15.
  3. 3.0 3.1 Bowen, E.G. (1953). "The influence of meteoric dust on rainfall". Australian Journal of Physics 6 (4): 490–497. DOI:10.1071/ph530490. 
  4. Bowen, E.G. (1956). "The relation between rainfall and meteor showers". Journal of Meteorology 13 (2): 142–151. DOI:<0142:trbram>2.0.co;2 10.1175/1520-0469(1956)013<0142:trbram>2.0.co;2. 
  5. Bowen, E.G. (1956). "A relation between meteor showers and the rainfall of November and December". Tellus 8 (3): 394–402. DOI:10.1111/j.2153-3490.1956.tb01237.x. 
  6. McNaughton, D.L. (1979). "Meteor Streams and Rainfall". 1980 Yearbook of Astronomy: 144–154. 
  7. O'Mahoney, G. (1962). "Singularities in daily rainfall". Australian Journal of Physics 15 (3): 301–326. DOI:10.1071/PH620301. 
  8. Godfrey, C.M., Wilks, D.S., & Schultz, D.M. (2002). "Is the January Thaw a Statistical Phantom?". Bull. Amer. Meteor. Soc. 83 (1): 53–62. DOI:<0053:itjtas>2.3.co;2 10.1175/1520-0477(2002)083<0053:itjtas>2.3.co;2. 

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]