Thelma Ekiyor

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thelma Ekiyor
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereThelma Dezie
Ọrụ ọ na-arụpeace activist, social entrepreneur, onye ọka iwu Dezie

Thelma Arimiebi Ekiyor bụ onye ọchụnta ego na-elekọta mmadụ nke Naijiria na onye na-etinye ego na-emetụta nke jerela ozi n'ọkwa ikike n'ime ọtụtụ ụlọ ọrụ. [1] [2] Ekiyor lekwasịrị anya n'ụzọ bụ isi na itinye ego n'ime ụmụ nwanyị ọchụnta ego. Ọ malitere ọrụ ya na-akwado ụmụ nwanyị n'iwu udo na inye ụmụ nwanyị na ndị ntorobịa ike site na nnwere onwe ego na ohere agụmakwụkwọ. O nwere ahụmahụ n'ọrụ n'ihe karịrị mba 22 n'Africa. Ekiyor rụrụ ọrụ na mba ọgba aghara dị ka Liberia na onye na-akwado udo Leymah Gbowee . [1] [3]

Agụmakwụkwọ[dezie | dezie ebe o si]

Thelma Ekiyor nwetara MBA ya na Entrepreneurship na Innovation site na Imperial College London, UK, ma nweta akara ugo mmụta iwu na LLB Honors na Mahadum Buckingham . [4] Ọ bụ onye nkuzi nke African Women's Leadership Institute, [5] na nke 2002 Summer Peacebuilding Institute na Eastern Mennonite University dị na United States, nke nwere njikọ chiri anya na WANEP na WISPEN-Africa. [6] [7] [8] [3] Ekiyor bụkwa onye otu na Mahadum Stanford . [5] [4]

Ụlọ udo[dezie | dezie ebe o si]

Site na 2005 ruo 2007, bụ onye isi njikwa nke ọrụ mgbagha na ntinye aka na nkwado udo (CIPS) na Center for Conflict Resolution (CCR) na Mahadum Cape Town, South Africa. [9] N'ọnọdụ a, o nyere aka gbasaa ikike nke mba Africa na-arụgharịgharị mgbe agha gasịrị. [5] N'afọ 2005, Ekiyor na Razaan Bailey dere akụkọ banyere Project Transformation Project (PTP), nke akpọrọ "Promoting Restorative Justice in South Africa's Correctional Services", nke kwuru banyere echiche mba ụwa na isiokwu nke ikpe ziri ezi mweghachi. [10] N'afọ 2006, Ekiyor na Noria Mashumba dere akụkọ seminarị amụma akpọrọ "Ọrụ na-ewulite udo nke Civil Society na Central Africa". Na nzukọ ọmụmụ ihe ahụ, Ekiyor kwuru okwu na nnọkọ mmemme nke ụmụ nwanyị na udo, nke akpọrọ "Ọrụ nke Civil Society n'imejuputa usoro mba ụwa na mpaghara na ụmụ nwanyị, udo na nchekwa". [11]

Mgbe o jesịrị ozi na CCR, Ekiyor ghọrọ onye isi oche nke West Africa Civil Society Institute (WASCI), nke dabere na Ghana. [12] [1] O nyere aka guzobe njikọ n'etiti ndị na-enye onyinye na ndị otu mba ụwa, wee kee usoro iwu ụlọ ọrụ obodo WASCI na ikpo okwu na-emetụta amụma. [5]

N'èzí Africa, Ekiyor na-anọdụ na bọọdụ ndụmọdụ nke Ụlọ Ọrụ Inye Ike Ụmụ nwanyị (WEC) dabeere na United States na Rising Leadership Foundation. [5] [13] Ọ bụkwa onye otu bọọdụ ugbu a na ALL ON, nke Shell hiwere ma bụrụ ego mmetụta ume ọhụrụ na West Africa. [13] [5]

Ụmụ nwanyị Afrịka nọ n'iwu udo[dezie | dezie ebe o si]

Site na 2001 ruo 2005, Ekiyor bụ onye ntụzi mmemme maka West Africa Network for Peacebuilding (WANEP). [5] [1] Mgbe ọtụtụ obodo na mba ọdịda anyanwụ Africa na 1990s, WANEP tọrọ ntọala na 1998. Nzukọ a na-elekwasị anya na mgbochi imekọ ihe ọnụ na ime udo, na-enye ọmụmụ ihe gbasara okwu ndị a, na ndị mmekọ na ndị ọzọ na-eme ihe nkiri na-atụ anya ịmepụta "okpo okwu maka mkparịta ụka", na udo na mmepe na-adịgide adịgide na mpaghara ahụ. [14]

Site na njikọ ya na WANEP, Ekiyor nwetara nkwado na ego maka echiche ya nke ịmepụta otu ndị inyom na-ahụ maka Pan-African nke ga-elekwasị anya na itinye ụmụ nwanyị na usoro udo na mkparita uka. N'ịgbaso mkpebi nke UNSC Resolution 1325, Ekiyor nwere olile anya na nzukọ a ga-enyere aka ịmepụta ezigbo mgbanwe ma kwe ka a nụ olu ụmụ nwanyị. [15] N'afọ 2001, echiche Ekiyor ghọrọ Women in Peacebuilding Network (WIPNET), bụ nke mere mmemme mmalite ya na Accra, Ghana. [16] [17] WIPNET na-arụ ọrụ iji kwalite udo nke ụmụ nwanyị na ikike mwughachi esemokwu na West Africa. [18] N'oge ewepụtara WIPNET, Ekiyor n'onwe ya dere akwụkwọ ntuziaka onye nhazi nke gụnyere mmemme e mere iji nye ike, itinye aka na ịkụziri ụmụ nwanyị ihe. [19]

Na 2011 memoir ya, Mighty Be Our Powers, Leymah Gbowee kọwara na "site na mmalite, WIPNET bụ nwa Thelma. O wetara echiche ahụ na WANEP ma kpọkọta ndị mbụ ọzụzụ, na akwụkwọ ntuziaka na-eme udo nke ọ dabeere na mgbe ọ na-akụzi ihe. anyị - akwụkwọ ahụ jupụtara na mmega ahụ a na-eji ugbu a n'oge mmegharị mkpebi esemokwu - bụ ihe ọ na-arụ ọrụ ruo ọtụtụ afọ." [20]

N'afọ 2006, Ekiyor kwadoro otu Women Peace and Security Network Africa (WIPSEN-A). Ya na Leymah Gbowee na Ecoma Alaga, o nwere olile anya igbanwe WIPNET ka ọ bụrụ otu na-arụ ọrụ n'adabereghị na WANEP, ka atụmatụ a ghara ịbụ " netwọk ụmụ nwanyị na-achịkwa ego nke ụmụ nwoke". [21] Ha na-atụkwa anya ịgbasa na ịbawanye nkwado nke atụmatụ a site n'ịgbasa netwọk n'akụkụ nile nke Africa na itinye aka na ọgbọ ụmụ agbọghọ nọ n'okpuru ha. [20]

Ịkwado ụmụ nwanyị Afrịka n'ego[dezie | dezie ebe o si]

Ekiyor bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Afrigrants Resources Ltd, otu na-elekwasị anya n'ịchọta ngwọta azụmahịa nke na-edozi nsogbu mmekọrịta ọha na eze, na-emesi ike na mmepe na-enweghị isi na ntinye ego nke ụmụ nwanyị. [4] Na Afrigrants, Ekiyor haziri ego ngwa ngwa nke ụmụ nwanyị, mmemme na-enye ụmụ nwanyị obere ego mgbazinye. [22] [5] [13] Na 2017, Ekiyor tọrọ ntọala Funding Space, nke ezubere iji nyere ndị ọchụnta ego na-elekọta mmadụ aka na West Africa nweta ọzụzụ na ịnweta usoro ego. N'ebe a na-enye ego, Ekiyor kwadoro ego Ebi, nke bụ kpọmkwem maka ndị inyom na-azụ ahịa. [5] Ekiyor bụkwa onye isi nchịkwa na SME. NG, Nigeria's Impact Investment Platform, nke na-enyekwara ụmụ nwanyị ndị ọchụnta ego ego. [13] [23]

Ekiyor abụrụla onye ndụmọdụ gbasara amụma Strategic na UN Women Nigeria, [5] yana onye ndụmọdụ dị elu na African Union, [4] [1] ECA, IGAD, na ECOWAS. N'afọ 2010, UN Women kpọrọ oku maka mmekorita n'etiti ọha mmadụ, ụlọ ọrụ nzuzo, na gọọmentị n'ịchụso Sustainable Development Goal (SDG) 5, nke na-akwalite nha anya nwoke na nwanyị na ike ụmụ nwanyị. Ekiyor kwuru na mkpa ọ dị ogologo oge na ihe mgbaru ọsọ na-adigide, dịka kwuputara nkwenye ya na itinye ego na ụmụ nwanyị na-enyere aka mmepe ọha na eze, na-ekwu na "itinye ego na SDG-5 ga-eme ka mmejuputa SDG niile dị na Nigeria, nke ga-emekwa ka azụmahịa na ọganihu. ebumnuche akụ na ụba". [24] Na nzukọ n'etiti ndị nnọchiteanya sitere na UN na African Union na 2017, Ekiyor kwuru na "[ha] ekepụtala silos na udo na nchekwa, mana nnwere onwe akụ na ụba bụ ihe ngosi nke udo na nchekwa," na-adọta uche na nkwenye ya na mkpa ọ dị. gụnyere ụmụ nwanyị nọ na ngalaba nzuzo na mkparịta ụka gbasara udo na nchekwa. [25]

Nigeria[dezie | dezie ebe o si]

Na 2010, Ekiyor họpụtara onye isi nchịkwa mbụ nke TY Danjuma Foundation (TYDF), nke na-elekwasị anya na imeziwanye ohere nlekọta ahụike na agụmakwụkwọ nye ndị bi na Taraba State, [26] mpaghara dị na North East Nigeria. Na 2011, TYDF nyere ọrụ ụlọ akwụkwọ obodo nke ga-eguzobe ụlọ akwụkwọ izizi na Fulatara, obodo dị na steeti Bauchi, Nigeria. N'ọrụ a, Ekiyor kwuru na "enwere mmepe mmụta naanị site n'inyere ndị obodo aka na ọrụ iduzi gọọmentị," ma kwupụta mkpa ọ dị idebanye aha ụmụ agbọghọ. [27]

N'afọ 2020, a họpụtara Ekiyor onye isi oche nke ngalaba azụmaahịa nke Micro, Small and Medium-sized Business nke Nigeria Association of Commerce, Industry, Mines and Agriculture (NACCIMA). [23] [13] N'ọrụ a, Ekiyor ga-eso ndị obere azụmaahịa na-arụkọ ọrụ na ebumnuche nke imeziwanye ikike ha na irite uru na akụ na ụba Nigeria dum.

Liberia[dezie | dezie ebe o si]

Na ogbako WANEP na Ghana na 2000, Ekiyor zutere Leymah Gbowee, [28] onye 2011 Nobel Peace Prize laureate bụ onye bụ isi na mmegharị ahụ iji tinye ụmụ nwanyị na mkpebi udo nke Agha Obodo Liberia nke Abụọ . [29] Ekiyor gbara ume, nye ndụmọdụ, ma soro Leymah Gbowee rụkọọ ọrụ n'oge usoro a, ụmụ nwanyị abụọ ahụ wee bụrụ ezigbo enyi. N'ihe ndekọ ya nke 2011, Gbowee dere, sị: "Thelma abụghị naanị enyi m; ọ bụ nwanne m nwanyị, ejima m, onyinyo m, na onye na-aghọta akụkụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke m n'ụzọ ọ na-adịghị onye ọzọ." [2]

Mgbe WIPNET guzobechara, Ekiyor họpụtara Gbowee ka ọ bụrụ onye nhazi isi WIPNET Liberia. [30] Ụmụ nwanyị abụọ a gara n'ihu na-arụkọ ọrụ ọnụ mgbe e mesịrị mgbe ha tọrọ ntọala WIPSEN-Africa na 2006. [1]

Ihe nrite[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2015, a họpụtara Ekiyor maka onyinye nrite ndị isi Pan Africa dịka onye nchekwa udo na nchekwa. Ihe nrite a na-enye kwa afọ, nke African Democratic Institute (ADI) nyere, sochiri isiokwu United Nations (UN) maka ụbọchị enyemaka mmadụ nke ụwa iji họpụta ndị na-akpali mmadụ. [31]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 Founders. www.wipsen-africa.org. Retrieved on 2020-04-18.
  2. 2.0 2.1 Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 108. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  3. 3.0 3.1 Nobel Laureate Has Close Links to CJP – Peacebuilder Online. emu.edu. Retrieved on 2020-04-18.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 Afrigrants. Meet The CEO (en-GB). Afrigrants. Retrieved on 2020-04-18.
  5. 5.00 5.01 5.02 5.03 5.04 5.05 5.06 5.07 5.08 5.09 Thelma Ekiyor (en-US). Rising Leadership Foundation. Archived from the original on 2021-02-03. Retrieved on 2020-04-18.
  6. Lofton (2011-10-19). Humility Links Nobel Winner and Alum Who Was Killed (en-US). EMU News. Retrieved on 2020-04-18.
  7. Zucconi (2012-07-31). Gbowee Carries Olympic Flag at Ceremony (en-US). EMU News. Retrieved on 2020-04-18.
  8. Lofton (2011-10-07). Nobel Prize Winner Connected to Peace-Church Tradition (en-US). EMU News. Retrieved on 2020-04-18.
  9. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 186. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  10. Bailey (2005-10-03). Promoting Restorative Justice in South Africa's Correctional Services. Africa Portal. Retrieved on 2020-04-18.
  11. Ekiyor (2006-04-03). The Peace-building role of Civil Society in Central Africa. Africa Portal. Retrieved on 2020-04-18.
  12. Ginks (2007-11-09). GINKS ICT4D stories in Ghana: Interview with Thelma Ekiyor of WACSI. GINKS ICT4D stories in Ghana. Retrieved on 2020-04-18.
  13. 13.0 13.1 13.2 13.3 13.4 Thelma Ekiyor (en-US). Concordia. Retrieved on 2020-04-18.
  14. About-Us. www.wanep.org. Retrieved on 2020-05-11.
  15. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 109. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  16. Women in Peacebuilding (WIPNET). www.wanep.org. Retrieved on 2020-04-18.
  17. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 109–112. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  18. Women in Peacebuilding (WIPNET). www.wanep.org. Retrieved on 2020-05-11.
  19. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 112. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  20. 20.0 20.1 Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 188. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  21. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 187. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  22. Afrigrants. Financial inclusion of women (en-GB). Afrigrants. Retrieved on 2020-04-18.
  23. 23.0 23.1 Thelma Ekiyor appointed NACCIMA's MSME chairperson. Vanguard (2020-04-06). Retrieved on 2020-04-18.
  24. Female Devt: UN Women seeks partnership (en-US). Vanguard News (2018-01-24). Retrieved on 2020-04-18.
  25. Women and girls heartened to establish sustainable social and economic re-integration interventions (en). UN Women | Africa. Retrieved on 2020-04-18.
  26. TY Danjuma Foundation Appoints Thelma Ekiyor As First Executive Director – Press Releases on CSRwire.com. www.csrwire.com. Retrieved on 2020-04-18.
  27. TY Danjuma Foundation Commissions School Project. All Africa (2011-08-19). Retrieved on 2020-04-18.
  28. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 107. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  29. The Nobel Peace Prize 2011 (en-US). NobelPrize.org. Retrieved on 2020-05-11.
  30. Gbowee, Leymah.. Mighty be our powers : how sisterhood, prayer, and sex changed a nation at war : a memoir, 114. ISBN 978-0-9842951-9-7. OCLC 833132672. 
  31. The Pan African Leaders Award: The 2015 ADI Nominees Who Inspire Humanity – African Democratic Institute (en-US). Archived from the original on 2020-03-20. Retrieved on 2020-04-18.