Thilo Bode

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Thilo Bode
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịJémanị Dezie
Aha enyereThilo Dezie
aha ezinụlọ yaBode Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya14 Jenụwarị 1947 Dezie
Ebe ọmụmụEching am Ammersee Dezie
ŃnàThilo Bode Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaGerman Dezie
Ọrụ ọ na-arụeconomist Dezie
Ihe nriteCross of the Order of Merit of the Federal Republic of Germany Dezie

Thilo Bode (amụrụ na 14 Jenụwarị 1947) bụ onye guzobere na onye nduzi mba ụwa nke otu na-akwado ikike ndị ahịa Foodwatch, ọ bụkwabu onye isi oche nke Greenpeace.[1]

Ọrụ[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ ya na Eching am Ammersee, Germany, Bode bụ nwa nke onye nta akụkọ Thilo Bode na onye na-ere akwụkwọ. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ sekọndrị Karlsgymnasium München-Pasing na 1966, o guzobere Working Group of Young Socialists na SPD (Jusos) union maka obodo Herrsching am Ammersee ma jee ozi dị ka onyeisi oche Jusos maka mpaghara Starnberg. Ọ malitere ịmụ nkà mmụta mmekọrịta mmadụ na ibe ya na mahadum Munich na Regensburg, tupu ọ gbanwee ụzọ ya gaa na akụ na ụba. Mgbe ọ gụsịrị akwụkwọ na nzere na akụ na ụba na 1972, Bode nwetara agụmakwụkwọ doctoral na, na 1975, Bode ghọrọ dọkịta nke sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị. Akwụkwọ edemede ya bụ maka itinye ego kpọmkwem. Bode mechara rụọ ọrụ na ụlọ ọrụ injinia Lahmeyer International, maka ụlọ akụ mmepe Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW) na dịka onye na-enyere ụlọ ọrụ Düsseldorf aka na ụlọ ọrụ ígwè.

Site na 1989 ruo 1995, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi nchịkwa nke German arm nke nzukọ gburugburu ebe obibi Greenpeace ma site na 1995 ruo 2001, ọ rụrụ ọrụ n'otu ọnọdụ ahụ na Greenpeace International.[2] N'afọ 2002, Bode guzobere ụlọ ọrụ na-echebe ndị ahịa Foodwatch, ma duzie ụlọ ọrụ ahụ dị ka onye isi nchịkwa. N'ọnwa Eprel 2017, ọ hapụrụ njikwa nke Foodwatch Germany na Martin Rücker ma kemgbe ahụ bụrụ onye nduzi nke Foodwatch International.[3] Ọ na-ebipụtakwa akwụkwọ sayensị ndọrọ ndọrọ ọchịchị mgbe niile, dịka ọmụmaatụ na Blättern für deutsche und internationale Politik .[4]

Omume Ndị Na-emegide TTTIP[dezie | dezie ebe o si]

Bode bụ onye nkatọ a ma ama na onye na-akwado imegide azụmahịa Transatlantic Trade and Investment Partnership (TTIP).  Na 2015, o nyere aka hazie ihe mgbochi TTIP na Berlin nke dọtara ihe karịrị 150,000 ngosi.  Friedrich Merz, onye bụbu MEP na onye bụbu onye Bundestag, katọrọ omume Bode site n'ikwu "eziokwu ahụ na ọ na-ekwu maka ihe ndapụta echiche… na-egosi na ọ nweghị ike ịhụ ihe ọ bụla n'ime ederede iji gosipụta isi ihe ọ na-ekwu."  N'ihi omume mgbochi TTIP, gụnyere Bode's, nkwado maka mmekorita ahụ kwụsịrị site na 55% ruo 17% na Germany na nnukwu ndị ọrụ azụmahịa, bụ ndị kwadoro nkwekọrịta ahụ, malitere imegide ya.[5]

Onyinye[dezie | dezie ebe o si]

2009: Social Entrepreneur of the Year - Germany, nke Schwab Foundation nyere[6]

Arụmụka[dezie | dezie ebe o si]

N'afọ 2010, Minista Federal nke Nri na Ọrụ Ugbo Ilse Aigner (CSU), onye Foodwatch katọrọ ugboro ugboro maka iwu ndị ahịa ya, boro Thilo Bode na Foodwatch ebubo maka iji "ihe ihere" dị ka ihe nlereanya azụmaahịa, na-elekwasị anya na "mgbasa ozi nke na-akpali ọnọdụ ejighị n'aka".[7][8]

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1. Thilo Bode (en-US). Agriculture and Food Summit. Retrieved on 2020-11-27.
  2. Neffe. "Umweltbewegung: "Ich kann ohne Wale leben"", Der Spiegel, 1995-09-18. Retrieved on 2019-01-08.
  3. foodwatch. Führungswechsel bei foodwatch in Deutschland: Martin Rücker tritt Nachfolge von Thilo Bode als Geschäftsführer an – Aufbau einer europäischen Verbraucherorganisation als Ziel | foodwatch (de). www.foodwatch.org. Retrieved on 2019-01-08.
  4. Beiträge von Thilo Bode | Blätter für deutsche und internationale Politik (de). www.blaetter.de. Retrieved on 2019-01-08.
  5. 5.0 5.1 Burchard (2016-07-14). The man who killed TTIP. POLITICO. Retrieved on 2019-01-08.
  6. Social Entrepreneur des Jahres - Deutschland 2011 (2012-06-26). Archived from the original on 2012-06-26. Retrieved on 2019-01-08.
  7. "Foodwatch: Noch mehr Gift in Verpackungen", Der Tagesspiegel Online. Retrieved on 2019-01-08. (in de)
  8. Ramthun. Lebensmittel: Aigner kritisiert Konzerne, Spekulanten und Verbraucherorganisation (de). www.wiwo.de. Archived from the original on 2020-08-08. Retrieved on 2019-01-08.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]