Tidiani Shitou

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Tidiani Shitou
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya1933 Dezie
Ebe ọmụmụShaki Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2000 Dezie
Ebe ọ nwụrụMopti Region Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie
nnọchiaha nkeonweL485 Dezie

"El Hadj" Tidiani Shitou (1933–2000) bụ onye na-ese foto na Naijiria nke a maara nke ọma maka foto izizi ya nke ememe ndị Yoruba na foto ya nke okpukpu abụọ na Naịjirịa.

Ndụ onwe onye[dezie | dezie ebe o si]

A mụrụ Shitou na Shaki, na mpaghara Oyo nke Naịjirịa n'afọ 1933. Akụkụ nke ebo Yoruba, e bụ ụzọ were Shitou n'ọrụ dị ka onye na-akwa ákwà na onye ahịa na Naịjirịa. N'etiti afọ 1950, ọ malitere ịmụ foto site n'aka Mama Awane, emesịa kwaga Mopti, Mali n'afọ 1962.[1] Na Mali, Shitou gara n'ihu na agụmakwụkwọ foto ya, ya na onye na-ese foto na Mali bụ Bosco Maiga. N'oge a, Shitou gara ọtụtụ ebe na mba ahụ, buru ụzọ biri na Gao wee biri na Bamako. Ọ gara n'ihu na-eme njem n'ebe ndịda Afrịka na-achọ ihe gbasara foto na ndị ndụmọdụ foto. Na 1971, ya na nwunye ya nke abụọ, Sarah Woussouf biri ọzọ na Mopti. Ọ gara n'ihu na-eme njem n'akụkụ ndịda Sahara Africa na-achọ isiokwu na usoro. N'afọ 1980, o mere njem na Mecca ma mgbe ọ lọtara, ọ nwetara aha njirimara "El Hadj" maka iwe isi nke ndị Alakụba na-anụ ọkụ n'obi na-eyi n'isi. N'ebe a, o guzobere ụlọ ọrụ ya, Gangal, ebe ọ rụrụ ọrụ ruo mgbe ọ nwụrụ na 2000. Shitou nwere nwunye anọ na ụmụ iri abụọ na isii.[2]

Ọrụ foto[dezie | dezie ebe o si]

A maara Shitou nke ọma maka ịmegharị nka ọdịnala Ibeji nke Naijiria. Na foto ọdịnala Ibeji, a na-ese foto okpukpu abụọ iji mezuo mkpa ọ dị maka ihe eji eme emume n'okpukpe ahụ. Marilyn Houlberg na-ede, sị: "Mmepe na-adịbeghị anya na Ila-orangun, Ibomina, bụ iji foto na-anọchite anya ejima nwụrụ anwụ. Ojiji nke foto ahụ dị ka njikọ na-arụsi ọrụ ike na ụwa mmụọ bụ ihe a na-enwetụbeghị ụdị ya na akụkọ ihe mere eme nke foto dịka m maara. "[3] Foto Shitou na-eji usoro mkpuchi foto ọdịnala na usoro eserese nke ndị Yoruba mepụtara. Shitou gwara nwa ya nwoke, sị: "Ị ghaghị iburu nhata n'uche. Jiri ihe eji eme ihe n'akụkụ axis, hazie ndị na-anọ ọdụ, chee echiche banyere akụkụ atọ ma ọ bụ akụkụ anọ. "[4] Na mgbakwunye na iji usoro ihe osise, Shitou họọrọ isiokwu ndị a ga-ahụ na mbụ dị ka okpukpu abụọ ma ọ bụ ejima site na uwe ha, ọnọdụ ha, na àgwà ha, mana mgbe e nyochara ha nke ọma, a ga-ekpughe ha dị ka ndị dị iche. Shitou rụrụ ọrụ na igwefoto 6x6 (Yashika) na DSRL maka agba.[5]

Ihe ngosi[dezie | dezie ebe o si]

Ndị Sokkelund Museum nke Copenhagen na ndị nchịkọta onwe ha zụtara foto Shitou. Ọzọkwa, e gosipụtara ọrụ ya na Photography Encounters na Bamako na 2001, na Indiana University Art Museum na Eprel 2007, na Chronicles Nomads of Honfleur na Mee 2007. E gosipụtala ọrụ ya na gallery nke Pierre Malbec (Isle sur la Sorgue) na July na August 2007, na Dettinger-Meyer Gallery (Lyon) na September na October 2007, Municipal Library of Lyon na December 2008 na January 2009, na African Museum of Lyon site na February ruo May 2012.[5]

Ebensidee[dezie | dezie ebe o si]

  1. MIcheli. Tidiani Shitou. AfriCulture. WikiAfrica. Retrieved on 25 April 2013.
  2. Micheli. Tidiani Shitou. AfricCultures. WikiAfrica. Retrieved on 25 April 2013.
  3. Lawal (2011). Twins in African and Diaspora Cultures: Double Trouble, Twice Blessed. Bloomington, Indiana: Indiana University Press. ISBN 978-0-253-35624-6. 
  4. Lawal (2011). Twins in African and Diaspora Cultures: Double Trouble, Twice Blessed. Bloomington, Indiana: Indiana University Press. ISBN 978-0-253-35624-6. 
  5. 5.0 5.1 Micheli. Tidiani Shitou. AfriCulture. WikiAfrica. Retrieved on 25 April 2013. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "africultures" defined multiple times with different content

Ebensidee n'ozuzu[dezie | dezie ebe o si]

  • Lawal, Babtunde. "Ịkwado ịdị n'otu n'ime ejima ha: Poetics of Twin Figures (Ere Ibeji) n'etiti ndị Yoruba." Ụmụ ejima n'ọdịbendị Afrịka na mba ofesi: Nsogbu abụọ, ugboro abụọ a gọziri agọzi. Ed. Philip M. Peek. Bloomington, Indiana: Indiana University Press, 2011.
  • Micheli, Angelo. "Tidiani Shitou." AfriCultures. WikiAfrica, 2007. http://angelo-micheli.blogspot.com/p/el-hadj-tidiani-shitou.html