Usoro Ozi Ahịa Ọrụ Ugbo

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ

 

Usoro Ozi Ahịa Ọrụ Ugbo (AMIS) bụ ikpo okwu n'etiti ụlọ ọrụ iji bulie nghọta ahịa nri ma gbaa ume ịhazi iwu mba ụwa n'oge nsogbu. E guzobere ya na arịrịọ nke Group of Twenty (G20) na 2011. Mba ndị na-ekere òkè na AMIS gụnyere mba ndị na-emepụta ma na-eri nri nke ihe ọkụkụ ndị dị mkpa nke atụmatụ ahụ: ọka wit, ọka, osikapa na soybeans. AMIS bụ nke Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO) na Rome / Italy na-akwado ma na-akwado ya site na odeakwụkwọ jikọrọ aka, nke ugbu a (September 2016) nwere otu mba iri na otu na ụlọ ọrụ. Ewezuga FAO, ndị a bụ Group on Earth Observations Global Agricultural Monitoring (GEOGLAM), International Fund for Agricultural Development (IFAD), International Food Policy Research Institute (IFPRI), International Grains Council (IGC), Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD), World Food Program (WFP), World Trade Organization (WTO), United Nations Conference on Trade and Development (UNCTAD), United Nations High-Level Task Force on the Global Food Crisis (UN-TF), na World Bank.

Ihe ndị mere n'oge gara aga[dezie | dezie ebe o si]

E mepụtara AMIS dị ka ngwá ọrụ iji dozie oke mgbanwe nke ọnụahịa nri na iji mee ka nchekwa nri zuru ụwa ọnụ sie ike n'oge enweghị nchebe dị elu na ahịa nri mba ụwa. N'ihi ya, e mepụtara ya na ọnụahịa abụọ na-aga n'ihu nke mere na 2007/08 na 2010.

Mgbe nsogbu ọnụahịa nri ụwa nke 2007-08 dugara na ọgba aghara ọha na eze n'ọtụtụ mba ma mee ka ọnọdụ nchekwa nri ka njọ, ụwa nwere ọgba agha ọzọ na ọnụahịa nri n'oge ọkọchị nke afọ 2010 mgbe Russian Federation kwupụtara mmachibido iwu mbupụ ọka wit n'ihi oke ụkọ mmiri ozuzo na ọkụ ọhịa nke na-eyi ọtụtụ ihe ọkụkụ nke mba ahụ egwu.[1]

N'okpuru nkwado nke Intergovernmental Groups on Grains and Rice, FAO kpọrọ ndị otu ya niile ka ha gaa Rome maka nzukọ pụrụ iche na Septemba 2010 iji kwurịta ọnọdụ ahịa nwere nsogbu na ịkpali nzaghachi a haziri ahazi. Ọ bụ ezie na ihe omume ahụ enwetaghị nsonaazụ ọ bụla ozugbo, enwere ike ịkọwa ya maka ịkpali mkparịta ụka na-ewuli elu nke mechara duga n'ịmepụta AMIS. Nzukọ ahụ kwetara na ịrị elu ọnụahịa na-atụghị anya ya na mgbanwe bụ "otu n'ime nnukwu egwu maka nchekwa nri nakwa na ọ dị mkpa idozi isi ihe kpatara ya".[2] Karịsịa, ọ ghọtara "enweghị ozi a pụrụ ịdabere na ya na nke dị ugbu a gbasara ihe ọkụkụ na ọchịchọ na nnweta mbupụ" yana "nchọpụta ahịa na-ezughị ezu na ọkwa niile gụnyere n'ihe gbasara ahịa ọdịnihu" n'etiti ndị isi na-akpata nsogbu kachasị ọhụrụ na ahịa nri ụwa.[3] Ọ gara n'ihu mesie ike mkpa ọ dị "ịkwalite ozi ahịa na nghọta", na-akpọ maka "nlekota nke ebumnuche ịkụ osisi, mmepe ihe ọkụkụ na ozi ahịa ụlọ".[4]

E weere echiche ndị a n'oge G20 Summit na Seoul na Nọvemba 2010, nke rịọrọ ọtụtụ ụlọ ọrụ mba ụwa ka ha chọpụta ụzọ kachasị mma iji jikwaa ma belata ihe ize ndụ nke mgbanwe ọnụahịa nri n'emeghị ka ahịa gbagọọ agbagọ. E gosipụtara akụkọ ahụ na-esote na Onye isi oche nke G20 na June 2011, na-ejedebe na ndepụta nke aro iri, nke gụnyere ịmepụta AMIS.[5] Na nkwupụta ikpeazụ nke G20 Summit na Cannes, ndị isi steeti na gọọmentị nke mba G20 kwusiri ike mkpa ọ dị imeziwanye "ozi ahịa na nghọta iji mee ka ahịa mba ụwa maka ngwaahịa ugbo dịkwuo irè".[6] Iji dozie ihe ịma aka ndị a, ha kpebiri ịmalite AMIS nke emere na Septemba 2011.[7]

Mba ndị sonyere[dezie | dezie ebe o si]

Mba ndị na-ekere òkè na AMIS

Ndị sonyere na AMIS gụnyere mba G20 gbakwunyere Spain na mba asaa ọzọ na-ebupụ ma na-ebubata ihe ọkụkụ AMIS. Ndị a bụ: Egypt, Kazakhstan, Nigeria, Philippines, Thailand, Ukraine, na Vietnam. Ndị otu G20 bụ Argentina, Australia, Brazil, Canada, China, European Union, France, Germany, India, Indonesia, Italy, Korea, Japan, Mexico, Russian Federation, Saudi Arabia, South Africa, Turkey, United Kingdom, na United States.

Ihe Ndị E Mere[dezie | dezie ebe o si]

Dabere na Terms of Reference nke guzobere AMIS, ebumnuche ndị a bụ isi:

  • Melite ozi ahịa ugbo, nyocha na amụma nnyefe na mkpa dị mkpirikpi na mba na mba ụwa.
  • Na-anakọta ma na-enyocha ozi iwu na-emetụta ahịa ahịa zuru ụwa ọnụ, ma na-akwalite mkparịta ụka na nhazi iwu mba ụwa.
  • Akụkọ banyere ọnọdụ dị oke egwu nke ahịa nri mba ụwa, gụnyere adịghị ike nke nhazi, na iwusi ikike ịdọ aka ná ntị zuru ụwa ọnụ ike na mmegharị ndị a.
  • Na-ewulite ikike nchịkọta data na mba ndị sonyere site n'ịkwalite omume kachasị mma na usoro ka mma, na-enye ndị na-emetụta mba ọzụzụ ma na-eme ka mgbanwe nke nkuzi ndị a mụtara n'etiti mba ndị sonyeere.

Ọdịdị ya[dezie | dezie ebe o si]

AMIS nwere isi atọ:

  1. Global Food Market Information Group na-enye ma na-enyocha ozi ahịa na iwu. Ọ na-ejikọ ndị nnọchi anya teknụzụ sitere na mba ndị sonyere na-ezukọ ugboro abụọ n'afọ.
  2. Rapid Response Forum na-akwalite mkparịta ụka n'oge n'etiti ndị ọrụ mkpebi banyere ọnọdụ dị oke egwu na ahịa nri mba ụwa, ma na-agba ume ịhazi iwu. Ọ bụ ndị isi ọrụ si mba ndị sonyere na-ezukọ otu ugboro n'afọ, yana mgbe ọnọdụ ahịa na-eme ka iwu mba ụwa.
  3. Secretariat na-emepụta echiche ahịa dị mkpirikpi, nyocha na nyocha, ma na-akwado ọrụ niile nke Forum na Information Group. Ọ na-achịkwa site na kọmitii nduzi nke gụnyere otu onye nnọchiteanya sitere na nke ọ bụla n'ime òtù iri, ya bụ: FAO, IFAD, IFPRI, IGC, OECD, WFP, WTO, UNCTAD, UN-HLTF, na World Bank.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • Ahịa ọrụ ugbo
  • Usoro ozi ahịa

Ihe odide[dezie | dezie ebe o si]

  1. Belton. "Russia grain export ban sparks price fears", 5 August 2010. Retrieved on 6 June 2014.
  2. Extraordinary Joint Intersessional Meeting of the Intergovernmental Group (IGG) on Grain and the Intergovernmental Group on Rice. Retrieved on 6 June 2014.
  3. ibidem
  4. ibidem
  5. Price Volatility in Food and Agricultural Markets: Policy Responses. Retrieved on 6 June 2014.
  6. G20 Action Plan on Food Price Volatility and Agriculture. Archived from the original on 12 February 2014. Retrieved on 6 June 2014.
  7. AMIS Inception Meeting (15–16 September 2011). Archived from the original on 6 June 2014. Retrieved on 6 June 2014.