Usoro ihe omume oge maka iwepụ ụdị ọrụ ụmụaka kachasị njọ

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
Usoro ihe omume oge maka iwepụ ụdị ọrụ ụmụaka kachasị njọ

 

Nke Òtù Na-ahụ Maka Ndị Ọrụ Ụmụaka (Nkwekọrịta Mba 182) na-akpọ maka mmemme oge maka ikpochapụ ụdị kachasị njọ nke ọrụ ụmụaka. Mba ndị na-akwado Mgbakọ a ga-emerịrị ngwa ngwa ma dị irè iji chekwaa mmachi na mkpochapụ ụdị ọrụ ụmụaka kacha njọ (WFCL) dị ka ihe ngwa ngwa.

Usoro na-agbatị oge[dezie | dezie ebe o si]

Usoro ndị na-ewe oge iji dozie nsogbu a ga-anwa:

  • Gbochie itinye aka na ụmụaka n'ụdị ọrụ ụmụaka kacha njọ.
  • Nye aka ozugbo maka iwepụ ụmụaka site na ụdị ọrụ ụmụaka kachasị njọ na maka nhazigharị ha na mmekọrịta ọha na eze.
  • Gbaa mbọ hụ na ịnweta agụmakwụkwọ bụ isi n'efu na ọzụzụ aka ọrụ kwesịrị ekwesị maka ụmụaka niile ewepụrụ n'ụdị ọrụ ụmụaka kacha njọ.
  • Chọpụta ma gakwuru ụmụaka nọ n'ihe egwu pụrụ iche, na
  • Tụlee ọnọdụ pụrụ iche nke ụmụ agbọghọ.

Mmemme agbatị oge[dezie | dezie ebe o si]

Usoro Mmemme Oge-Bound (TBP) bụ otu n'ime ụzọ International Programme on the Elimination of Child Work (IPEC) tinyere iji nyere mba dị iche iche aka ịrụzu ọrụ ha n'okpuru mgbakọ ahụ.

A haziri TBP dị ka usoro zuru oke nke gọọmentị nwere ike iji wepụta usoro omume yana ebumnuche akọwapụtara nke ọma. Ha nwere usoro nke agbakwunyere na atumatu na ntinye aka nwere ebumnuche dị nkenke, ebumnuche akọwapụtara na oge akọwapụtara, nke ebumnuche igbochi na iwepụ WFCL nke obodo. Ha na-ekwusi ike na ọ dị mkpa iji dozie isi ihe na-akpata ọrụ ụmụaka, na-ejikọta ihe omume maka mkpochapụ nke ikpeazụ na amụma mmepe mba, usoro akụ na ụba na usoro akụ na ụba, na usoro mgbasa ozi na ahịa ọrụ na nsonye, na-elekwasị anya na atumatu akụ na ụba na nke ọha mmadụ iji luso ọgụ. ịda ogbenye na ịkwalite agụmakwụkwọ bụ isi nke ụwa na mkpokọta ọha mmadụ. A na-edobe oke oge TBP dabere n'ọtụtụ WFCL, nnweta akụrụngwa, ọkwa ọkwa mpaghara na ọnọdụ ndị ọzọ na-eme na obodo ahụ.

Na-elekwasị anya na mkpochapụ ngwa ngwa nke ụdị ọrụ ụmụaka kachasị njọ, ụzọ TBP na-anọchite anya ọganihu ezi uche dị na ya nke ọrụ IPEC ruo ugbu a ka ị na-enweta ahụmahụ nke na-agbakọta kemgbe mmemme ahụ. Ndị TBP na-achịkọta ọtụtụ ụzọ aga nke ọma nke IPEC na ndị ọzọ mere n'oge gara aga n'ime mmemme zuru oke na nke gbagọrọ ụkwụ na-ejikọta mmemme gbagọrọ ụkwụ n'usoro amụma na-eji gị mgbasa ozi, iwu na mmanye, agụmakwụkwọ, ọrụ na nchebe ọha na eze na ntinye aka na mweghachi. IPEC na-ahụ TBP dị ka isi usoro atụmatụ iji nweta mmetụta buru ibu na WFCL.

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

  • South Africa ( Botswana, Lesotho, Namibia, South Africa, Swaziland ): Mmemme maka iwepụ ụdị ọrụ ụmụaka kachasị njọ (TECL)

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

  1.   ILO Convention No. 182, Articles 1 and 7.
  2.   http://www.ilo.org/public/english/standards/ipec/themes/timebound/tbp.htm

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]