Usoro isi

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
.Ihe osise Hertzsprung-Russell na-akpa nkata nchapụta (ma ọ bụ oke zuru oke ) nke akwụkwọ ebo ndeksi agba ya (nke nọchiri anya B-V).  A na-ahụ usoro nke isi dị ka eriri diagonal ama ama si n'elu aka ekpe gaa n'aka nri ala.  Ihe nkata a na-egosi 22,000 sitere na Hipparcos katalọgụ yana 1,000 dị ala (dwarfs na-acha uhie na ọcha) sitere na Gliese Katalọgụ nke Kpakpando Dị nso .

Na igwe usoro bụ isi bụ nhazi nke ndị na- mbara igwe n'ụdị agba na nchapụta dị ka otu egwu na-aga n'ihu na iche iche.  A mara ndị dị na mịgị a dị ka ndị isi-usoro ma ọ bụ jiida dwarf, a na-egosi na ọnọdụ nke ike na-egosi na-egosi anụ ahụ ha, yana oriri ha site n'ụdị ụdị ndụ.  Ndị a bụ ezigbo mmalite na mbara igwe ma egwuregwu .  Amara agba agba dị ka ụzọ Hertzsprung–Russell ka Ejnar Hertzsprung na Henry Norris Russell gachara .

Mgbe condensation na mgbanye nke ndị, ọ na-ahụ ike n'ime nnukwu isi mpaghara ya site na akwụkwọ ozi nke hydrogen n'ime helium .  N'ime oge a nke ndụ ndị, ọ na-adị n'usoro bụ isi n' ike a na-egosi isi site na oke ya dabere na nhazi kemịkal na afọ ya.  Isi nke isi-usoro usoro dị na hydrostatic equilibrium, ebe a na-eme ka mmetụta dị n' pụta ìhè site na isi ọkụ na-edozi site na ọdịdị dị n'ime nke ike ndọda site na elu ndị na-ekpuchi elu.  Ndabere siri ike nke ikpe nke ike ike na edu na-enyere aka ndị nguzozi a.  Ike a na-ahụ na isi na-eme ka ọ banye n'elu ma na-agbapụ na foto nke foto .  A na-ebu ike ya site na radieshon ma ọ bụ convection, na nke ikpeazụ na-eme na mpaghara nwere gradients adị elu, elu opacity, ma ọ bụ abụọ.

A na-ekewa usoro bụ isi mgbe ụfọdụ gaa n'ụdị elu na nke dị ala, dabere na usoro nke mkpa na-eji dị ike.  isi, yana ndị bụ isi n'usoro n'okpuru ihe dịka 1.5 ugboro ugboro ọmụmụ ( 1.5 M ), bụ isi na-arụpụta atom hydrogen ọnụ n'usoro dị iche iji helium usoro a na-akpọ proton-proton.  yinye .  N'elu uka a, n'usoro nke elu, usoro mgbasa na atom nke carbon, nitrogen, na oxygen dị ka intermediaries na CNO ụgbọ nke na-ahụ helium site na hydrogen atom.  Kpakpando ndị na-eme n'usoro nke nwere ihe ọmụmụ igwe eji abụọ na-enweta convection na mpaghara ha bụ isi, nke na-eme ka helium ahụ emepụtara wee edemede na-enwe oke ihe a mmetụta maka njikọ ga-eme.  N'okpuru oke a, ndị nwe nwere cores ndị na-mahụ ọdịdị na mpaghara convective dị nso n'elu.  N'ịdalata oke ndị, ọnụ ọgụgụ na-eme envelopu convective na- , ngbara bọtịnụ.  Kpakpando isi usoro n'okpuru 0.4 M na-enweta convection n'oge oke ha.  isi nke nwere helium na-etolite na oyi akwa nke mpụta nke hydrogen gbara Mgbe gburugburu.

Na Mahadum Princeton, Henry Norris Russell na-agbaso usoro nyocha yiri nke ahụ. Ọ nọ na-amụ njikọ dị n'etiti nhazi nke kpakpando dị iche iche na nchapụta ha n'ezie dị ka edoziziri maka ịdị anya— ịdị ukwuu ha zuru oke . N'ihi nke a, o ji otu kpakpando nke nwere parallaxes ndị a pụrụ ịdabere na ya na ọtụtụ n'ime ha kewapụtara na Harvard. Mgbe ọ kpara nkata dị iche iche nke kpakpando ndị a megide oke oke ha, ọ chọpụtara na kpakpando dwarf sochiri mmekọrịta dị iche. Nke a mere ka e jiri ezi uche buru amụma amụma nchapụta nke kpakpando dwarf n'ezie.