WWOOF

Shí Wikipedia, njikotá édémédé nke onyobulạ
WWOOF
otu
Oge/afọ mmalite1971 Dezie
webụsaịtịhttps://wwoof.net/ Dezie
Japanese "wwoofer" na Guinea (2014)
Otu onye so na WWOOF ugbo n'Australia. Osisi rasberi a na-ese onyinyo chọrọ ịhịhịa ahịhịa mgbe niile.

  Ohere zuru ụwa ọnụ na Ugbo Organic ( WWOOF, / ˈwʊ f / ), ma ọ bụ World Wide Organisation of Organic Farms, bụ netwọk nke otu mba na-eme ka ebe obibi dị n'ugbo organic. Enweghị ndepụta ma ọ bụ ọgbakọ etiti nke gụnyere ndị ọbịa WWOOF niile. Ebe ọ bụ na e nweghị otu mba WWOOF otu, niile mara mma WWOOF otu mba na-agbalịsi ike ịnọgide na-enwe ụdị ụkpụrụ, na imekọ ihe ọnụ iji kwalite ebumnuche nke WWOOF. [1]

WWOOF na-enye ndị ọrụ afọ ofufo (nke a na-akpọkarị "WWOOFers" ma ọ bụ "woofers", / ˈw ʊ fər / ) nwere ahụmahụ zuru oke na usoro ihe ọkụkụ na-eto eto na gburugburu ebe obibi iji nyere mmegharị ahụ aka. Ha na-ahapụ ndị ọrụ afọ ofufo ka ha nweta ndụ n'ime ime obodo ma ọ bụ na mba ọzọ. Ndị ọrụ afọ ofufo WWOOF n'ozuzu anaghị anata ụgwọ ọnwa maka ọrụ. Onye ọbịa na-enye nri, ebe obibi, na ohere ịmụta, maka mgbanwe maka enyemaka na ọrụ ugbo ma ọ bụ ọrụ ubi maka onye ọbịa.

Ogologo oge nleta ahụ nwere ike ịdị site na ụbọchị ruo afọ. Ụbọchị ọrụ na-agbakọ awa ise ruo isii, ndị sonyere na WWOOFers si mba ndị ọzọ na-akpakọrịta. [2] Ugbo WWOOF na-agụnye ubi nkeonwe site na obere ụlọ, nkenye, na ugbo azụmahịa . Ugbo na-aghọ ndị ọbịa WWOOF site n'ịbanye na nhazi mpaghara ha. Na mba na-enweghị nzukọ WWOOF, ugbo na-abanye na WWOOF Independents. [3]

Akụkọ ihe mere eme[dezie | dezie ebe o si]

WWOOF guzoro na mbụ maka "Ụka Na-arụ ọrụ na Ugbo Organic" wee malite na England na 1971. [4] Sue Coppard, nwanyị na-arụ ọrụ dị ka odeakwụkwọ na London, chọrọ inye ndị bi n'ime ime obodo ohere ịbanye n'ime ime obodo mgbe ọ na-akwado mmegharị ahụ . Echiche ya malitere site na nnwale nke ịrụ ọrụ izu ụka maka mmadụ anọ n'ugbo biodynamic dị na Emerson College [5] na Sussex. N'oge na-adịghị anya, ndị mmadụ malitere ọrụ afọ ofufo ruo ogologo oge karịa nanị izu ụka, n'ihi ya, a gbanwere aha ahụ gaa na Willing Workers On Organic Farms. N'ikpeazụ, okwu ahụ bụ "ọrụ" kpatara nsogbu na ụfọdụ mba 'iwu ọrụ na ndị ọchịchị mbata na ọpụpụ, bụ ndị na-emeso WWOOFers dị ka ndị ọrụ na-akwaga mba ọzọ ma na-emegide ndị mba ọzọ na-asọmpi maka ọrụ obodo. [4] (Ọtụtụ ndị WWOOFers na-abanye mba na visa njem nlegharị anya, bụ nke iwu na-akwadoghị na mba ndị dị ka United States. [6] ) Ma n'ịgbalị ime nke a nakwa n'ịkwado WWOOFing zuru ụwa ọnụ, a gbanwere aha ahụ ọzọ na 2000 na World Wide. Ohere dị na Ugbo Organic . Ụfọdụ otu WWOOF (dị ka Australia) na-ahọrọ idowe aha ochie, agbanyeghị.

Inye aka[dezie | dezie ebe o si]

Ndị ọrụ afọ ofufo na-ahọrọ obodo ha ga-achọ ịga na wepụta onwe ha na ọ bụ ọrụ ha ịkpọtụrụ ụlọ ọrụ dị mkpa ka ha hazie ụbọchị na oge ha ga-anọ n'ugbo ndị ahọpụtara. Ogologo oge ọnụnọ onye ọrụ afọ ofufo nwere ike ịdị site na ụbọchị ruo ọnwa, mana ọ na-abụkarị otu izu ruo izu abụọ. Ndị ọrụ afọ ofufo na-arụkarị ọrụ awa 4–6 kwa ụbọchị iji nweta nri otu ụbọchị n'elu ebe obibi. A na-atụ anya ka ndị ọrụ afọ ofufo nyere aka n'ọrụ dị iche iche, gụnyere mana ọnweghị oke; Ịgha mkpụrụ, ime compost, ịkọ ugbo, ịkụ ihe, ịcha osisi, ịwe ihe ubi, iwe ihe ubi, ịkwakọba, ịsa mmiri ara, inye nri, fencing, ime brik, ime mmanya, ime cheese, na ime achịcha. [7] [8] [9]

Hụkwa[dezie | dezie ebe o si]

 

  • Agritourism
  • Agroecology
  • Ecotourism
  • Ọrụ ugbo ọhịa
  • Ọrụ ugbo eke
  • Permaculture
  • Ọrụ ugbo
  • Ebe arụ ọrụ

Edensibia[dezie | dezie ebe o si]

ịdị site na ụbọchị ruo ọnwa, mana ọ na-abụkarị otu izu ruo izu abụọ. Ndị ọrụ afọ ofufo na-arụkarị ọrụ awa 4–6 kwa ụbọchị iji nweta nri otu ụbọchị n'elu ebe obibi. A na-

  1. World Wide Opportunities on Organic Farms. WWOOF. Federation of WWOOF Organizations. Retrieved on 12 January 2021.
  2. Smithers. "Want to be a wwoofer?", The Guardian, 22 April 2011. Retrieved on 12 January 2021.
  3. Madden. "WWOOF your way around the world!", CNN, WarnerMedia, 16 June 2010. Retrieved on 12 January 2021.
  4. 4.0 4.1 History of WWOOF. WWOOF International. WWOOF International Ltd Association. Retrieved on 12 January 2021.
  5. Coppard. "Good lives", The Guardian, 7 March 2006. Retrieved on 12 January 2021.
  6. Tanenbaum. "Stopped at Philly airport, French students tell of full-body searches, mysterious injections", PhillyVoice, WWB Holdings, LLC, 6 July 2017. Retrieved on 12 September 2018.
  7. Finz. "WWOOF volunteers pitch in on organic farms", SFGATE, Hearst Communications, 15 November 2013. Retrieved on 12 January 2021.
  8. Zayed. "WWOOF volunteers help Colorado organic farms while learning the trade", Denver Post, Digital First Media, 3 July 2012. Retrieved on 12 January 2021.
  9. How it works - WWOOF International. WWOOF International. WWOOF.

Njikọ mpụga[dezie | dezie ebe o si]